Na to, že ho médiá nazvali sexsymbol, má svoje vysvetlenie. Modrooký fešák je už zadaný. Navyše, viac ako na ženy sa sústredí na prácu a rodinu. A tak sme sa za ním vybrali rovno do Žiliny, kde žije.
Pred pár dňami ste oslávili narodeniny. Ako sa cítite po tridsiatke?
Nemám z toho traumu. Je ešte toľko vecí, ktoré by som chcel v živote dokázať...
Čo také?
Postarať sa o rodinu nielen materiálne, ale si ju aj užiť. Najmä byť s dcérkou Nikolkou (1,5), pretože moja žena Lenka (30) hovorí, že takáto malá jej len raz. A na to myslím vždy, keď s nimi nie som. Je mi ľúto času stráveného mimo domova, ale zatiaľ sa to dá rozumne zvládnuť. No a chcem sa ešte veľa naučiť v práci a niečo dokázať.
Trvalý angažmán máte v žilinskom divadle, ste spokojný?
Prišiel som sem na rok, ale sedem a pol roka prešlo ako voda a divadlo je pre mňa droga. Nemám toho dosť. Jedno skúškové obdobie strieda druhé a bez hrania po večeroch v divadle si neviem život predstaviť. Dostávam nadštandardné postavy aj podmienky. Mám výborných kolegov a nemyslím si, že by mi bolo niekde lepšie ako tu. Momentálne skúšame hru Melanchólia, ale v priemere hrám 15-16 predstavení do mesiaca. Mám rád žilinské divadlo a nikam sa z neho nechystám.
V seriáli Divoké kone hráte jednu z hlavných postáv a to Adama Závodského. Nie je problém pre nakrúcanie, že ste tak trochu od ruky?
Nikomu to neprekáža, je to iba na úkor môjho času. Dve hodiny cestujem do Bratislavy a dve naspäť. Prispôsobujem sa. Ak je nástup ráno o šiestej, tak o štvrtej vyrážam z domu. Asi tri dni v týždni sa mi prekrýva nakrúcanie s divadelným plánom. Vtedy z Bratislavy odchádzam o tretej popoludní do Žiliny, večer hrám v divadle, do polnoci sa učím texty a do pol štvrtej ráno spím. Potom opäť vyrážam do hlavného mesta. Netrpí tým rodina, nakrúcanie a ani divadlo.
