Ocenili aj Tamarku Glovaťákovú (6) z Oravskej Polhory. Duchaprítomná prváčka zvíťazila v kategórii Záchrana života. Vďaka tomu sa stala príkladom pre všetky detičky. Inšpiruje ich, aby sa nebáli, prekonali strach a šírili dobré skutky.
Spomedzi 6 191 dobrých skutkov dostala Tamarka cenu za prekonanie strachu a privolanie pomoci k chorej mamičke Daniele (26). Pokojná noc sa odrazu premenila na boj o život. Napriek tomu, že sa bojí tmy a samoty v izbe, nezaváhala ani na sekundu. Jej mamička mala pre chrípku vysoké teploty. Tamarka sa zobudila uprostred noci na jej nepríjemné chrčanie. Volala na ňu, pokúšala sa ju zobudiť, šteklila ju po nohách, chcela jej otvoriť oči, ale Daniela sa stále neprebúdzala. Žiačka základnej školy s plačom zobudila svoju dvojročnú sestričku.
Aby prekonala strach, vzala ju na ruky a išla cez tmavú chodbu po pomoc k susedom. „Sme šťastní, že sa Tamarka takto zachovala, a že všetko dobre dopadlo,“ opísala jej hrdinský čin šťastná mamička Daniela. Jej dcérka bola natoľko duchaprítomná, že nezabudla preložiť kľúče vo dverách, aby sa nezabuchli. Susedia zavolali záchranku, ktorá chorú Danielu odviezla do nemocnice. „To, ako zareagovala, bola jej spontánna reakcia, na takúto situáciu sa nedá pripraviť. Veľmi sme sa jej za to poďakovali. Odmalička je na mňa veľmi naviazaná,“ upresnila Daniela. Hrdinské dievčatko vo svojom útlom veku zvládlo všetky podstatné veci, ktoré často v podobných situáciách nezvládne ani dospelý.
Ďalšie ocenenia
Pomoc v rodine
Za dlhodobú starostlivosť o svoju zdravotne postihnutú tetu
Annamária Mihálová (11), ZŠ Školská 9, Tlmače
Pomoc rovesníkom
Za obetavú pomoc kamarátovi na invalidnom vozíku
Martin Pollák, žiak 8. B, ZŠ Pugačevova 1381/7, Humenné
Pomoc ľuďom
Za duchaprítomný zásah pri hasení horiaceho auta
Filip Bálint, žiak 6. A, ZŠ SNP 5, Šurany
Mimoriadne ocenenie
- Za inicovanie pomníka pre týrané deti: Patrícia Kupková, žiacka 2. triedy ZŠ Arpáda Felcána, Hlohovec
Keď Patrícia videla v televízii smutný príbeh na smrť utýranej Lucky, ukázala svoje veľké srdiečko. Keďže sa nenašiel nik z Luckinej rodiny, kto by ju chcel pochovať, Paťka povedala svojmu oteckovi: „Ocko,to naozaj? Ved to je hrozne smutné.“ Spolu s otcom a ďalšími dobrými ľuďmi sa rozhodli, že oni Lucku dôstojne pochovajú. Práve Paťka si želala, aby Lucke postavili pomníček – medené srdce, ktorý bude navždy pripomínať, čo sa jej stalo a bude symbolickým pomníkom pre všetky týrané deti.
