Jeho zostup dolu tiež ohrozovali lavíny. Do bezpečia sa dostal až za pomoci záchranného vrtuľníka. Kopolda neevakuovali zo základného tábora, ale počas jeho zostupu dole. Ako sám vraví, táto časť Himalájí je typická tým, že je tam veľa snehu. Počas výpravy ho napadlo denne aj viac ako meter.
„My sme sa vracali dole z hory a boli sme viackrát zasiahnutí menšími lavínami a tiež nám snežilo. Nebola to vôbec sranda. Naozaj sme unikli len o chlp,“ spomína Kopold. „Môj partner, s ktorým som liezol, navyše ešte aj omrzol a napadlo toľko snehu, že sme neboli schopní dostať sa do bezpečia do Káthmandu. Vtedy sme zalarmovali vrtuľník, ktorý po nás prišiel,“ opísal.
Kopold hovorí, že takéto spadnutie lavíny v základných táboroch nie je bežné. „Mal by byť postavený na mieste, ktoré nie je ohrozované lavínami. Ale nie vždy je to možné, pretože keď spadne veľká lavína, tak zasiahne celý rozsah, a teda môže padnúť aj na základný tábor,“ povedal. Každá hora má tento tábor v inej výške.
Na jar sa on sám zúčastnil aj pátracej akcie v Nepále, ale záchranná akcia tu nie je ešte taká dokonalá. „Myslím, že v Nepále neexistujú pátracie psy. Keď sa zosype lavína, uľahčilo by to mnohé veci, ale tam to ešte nefunguje, takže človek sa snaží len tak hľadať,“ povedal. Záchranná akcia je nevyspytateľná. „Človek pátra dovtedy, kým naozaj sám na mieste pochopí, že stačí, už to nemá ďalej zmysel, strácame čas a riskujeme vlastné životy,“ konštatuje.
