V krátkom telefonáte stihol Ján povedať to najdôležitejšie - z lavíny, pod ktorou zmizli desiatky ľudí a zahynuli jeho dvaja slovenskí kolegovia, sa vyhrabal a je v bezpečí. Odvtedy sa domov telefónom neozval. Všetci jeho blízki veria, že najhorším si už prešli a jediné, čo si momentálne želajú, je mať Jána pri sebe v bezpečí domova.
Ján Šeminský cestoval s rovnakou skupinou do hôr už po druhýkrát. V tábore mu patrila jedna z najnáročnejších a najzodpovednejších úloh, keď predovšetkým vynášal materiál do základného tábora, organizoval prácu a pomáhal tým členom výpravy, ktorí mali vyliezť až na vrchol hory Dhaulágirí.
„Keď nám zavolal, neboli sme ani schopní to počúvať. Bola to veľmi ťažká správa. Povedal nám, že žije a dvaja kamaráti to neprežili. Sme veľmi šťastní, že sa mu nič nestalo,“ povedala pre Nový Čas Jánova rodina, ktorá sa s Jánom včera márne pokúšala spojiť. Telefónny signál bol pod najväčšími horami sveta veľmi slabý.
Ján v priebehu pár sekúnd stihol svojim najbližším sprostredkovať moment, do ktorého by sa nechcel nikdy v živote dostať ani jeden milovník hôr. „Nezastihla ich búrka, ale zasypala ich lavína. Bolo to veľmi ťažké sa odtiaľ dostať. Museli sa vyhrabať. Potom ich odtiaľ zobrala do bezpečia helikoptéra. Povedal nám, že hneď, ako to bude možné, tak znovu zavolá. Teraz čakáme na to, keď tá chvíľa príde,“ uzavrela Jánova rodina, ktorá poznala oboch tragicky zosnulých horolezcov. Podľa nej patril tragicky zosnulý Ján Matlák k najlepším vo svojom odbore.
