Kedysi pod štítmi v extrémnych podmienkach pracovali zlatokopi, alchymisti a dobrodruhovia. Ich ťažký život upadol do zabudnutia a dnes príbehy tatranských baníkov poznajú iba zanietení znalci našich veľhôr. Tatry svojou majestátnosťou odjakživa vzbudzovali rešpekt, ale aj veľkú zvedavosť ľudí, ktorí sa usídlili pod ich končiarmi. Stráne veľhôr neslúžili len na lov zveri a pasenie dobytka.
V histórii patrilo do hlavnej oblasti záujmu o Tatry baníctvo. Už od piateho storočia sa objavujú v tesnom podhorí Tatier znaky banskej a hutníckej činnosti. Pod Dolným Smokovcom sa našla dávna huta na spracovanie železnej rudy, archeológovia objavili tiež kovadlinu, pod ktorou bola stará rímska minca. Aj prvá písomne zaznamenaná obeť Tatier súvisela s banskou činnosťou. Alchymista a hľadač pokladov zo Spišskej Belej sa zrútil pred očami svojho syna, keď mu chcel odhaliť tajomstvá o pokladoch v Tatrách.
Vydržali stáročia
Jediná baňa v Tatrách, ktorú si turisti môžu prezrieť, je Medvedia štôlňa v Žiarskej doline. V Kopskom sedle je zase tabuľa, ktorá popisuje banskú činnosť v tejto oblasti. Tajomnou problematikou sa zaoberajú mnohí geológovia a historici.
„Intenzívna banícka činnosť sa na celom území Tatier začala rozvíjať príchodom Nemcov od 12. storočia, ktorí prišli po ničivých tatárskych nájazdoch osídliť a rozvíjať toto územie. Baníci v Tatrách pôsobili až do 19. storočia,“ hovorí bývalý odborný pracovník TANAP-u Stanislav Pavlarčík. Ťažili železnú rudu, meď, striebro aj zlato. Neboli to zrejme výnosné bane s bohatými nerastnými žilami, ale pretrvali tu storočia. Zanechali však pamiatku v podobe názvoslovia krajiny a mnohé štôlne. Najdlhšia je v ústí Žiarskej doliny v Západných Tatrách. Jej dĺžka je takmer pol kilometra.
Rekordér Kriváň
Kriváň je zrejme najprekopanejší tatranský štít. V jeho masíve sa nachádza množstvo štôlní, štôlničiek, výhrabov... Je to povesťami, mýtmi a bájami najviac opradená oblasť Tatier. Ťažba tu začala už za Mateja Korvína a ťažilo sa tu vo výške od 1 600 do 2 300 metrov. Všetok vyťažený materiál sa nosil na chrbtoch do doliny na spracovanie. Bola to nesmierne namáhavá, drahá a niekedy až nerentabilná práca. Ťažilo sa tu zlato, pokúšali sa aj o striebro.
A keďže drahých kovov nebolo nikdy dosť, bane sa pod vrcholom Kriváňa udržali až do roku 1718, keď skúsení banskí odborníci z Banskej Štiavnice ťažbu nakoniec vzdali. Skoro v každej doline a v každom štíte bola nejaká banská činnosť alebo aspoň pokus. Nad Velickou dolinou je najvyšší tatranský vrchol – Gerlachovský štít. Oproti sú Granátové lávky. Aj dnes sa ešte dá v skalnej sutine nájsť aj centimetrový červený granát.
Cenný nález
V susednej Veľkej Studenej doline nad Zbojníckou chatou našli archeológovia prehistorickú medenú sekerku s krížovým ostrím. Zrejme ako kultový predmet ju Kelti a možno aj Slovania vyniesli vysoko do hôr do blízkosti svojich božstiev. Hlavné náleziská medi boli zase pod Jahňacím štítom a pod Kopským sedlom. Už sám názov Predné a Zadné Meďodoly dokazuje, že táto oblasť patrila medi.
Poslednou významnou baníckou lokalitou bola dnešná Tatranská Javorina. To je už oblasť Belianskych Tatier. Vyťažená ruda sa priamo v Tatranskej Javorine spracovávala a v hute sa tavila na železo. Keď budete teda prechádzať tatranským chodníkom, poobzerajte sa poriadne po okolí. Možno si všimnete zvyšok štôlne, alebo si ľahšie predstavíte drinu dobrodruhov z dávnych čias.
