Pozorovatelia upozorňujú, že odvolaní ministri vnútra a sociálnych vecí boli pritom považovaní za "prezidentových ľudí". Okrem týchto personálnych zmien Saíd inicioval vytvorenie pozície štátneho tajomníka zodpovedného za národnú bezpečnosť a touto funkciou poveril Sofiene bin Sadukovú.
V najnovšej vlne zatýkania bolo zadržaných asi desať aktivistov za ľudské práva, právnikov a novinárov. Európska únia, Spojené štáty a Francúzsko v súvislosti s tým vyjadrili svoje znepokojenie, čím vyvolali hnev prezidenta Saída, ktorý ich reakciu odsúdil ako neprijateľné zasahovanie do vnútorných záležitostí Tuniska.
Saída a jeho politiku však kritizuje aj časť Tunisanov: v piatok sa stovky demonštrantov, väčšinou mladých ľudí, zišli na protestoch vo viacerých mestách, pričom skandovali: "Preč s diktatúrou" a odsudzovali návrat k policajnému štátu, čím mali na mysli 23 rokov diktatúry za čias prezidenta Zína Ábidína bin Alího zvrhnutého v roku 2011 občianskymi protestmi.
K zmenám vo vláde došlo v čase špekulácií o termíne prezidentských volieb - vo všeobecnosti sa očakáva, že sa uskutočnia v septembri alebo októbri. Vzhľadom na represie zo strany vlády však panujú značné pochybnosti, či tieto voľby budú slobodné a spravodlivé.
Napriek Saídovej autoritárskej politike Európska komisia vlani odobrila kontroverznú dohodu a pre Tunisko vyčlenila pomoc v objeme miliardy eur - časť z nej je vyhradená na kontrolu nelegálnej migrácie. Tunisko je totiž jednou z hlavných tranzitných krajín pre utečencov z Afriky smerujúcich do Európy.
Tuniská vláda najprv o túto dohodu, vďaka ktorej získa financie na podporu ekonomiky a pomoc s hospodárskou krízou, nemala záujem: okrem obmedzenia nelegálnej migrácie do Európy má totiž Tunisko tiež zapracovať na kvalite svojej demokracie.
