Za návrh predložený Nemeckom a Rwandou hlasovalo 84 členských krajín. Proti ich bolo 19 a 68 sa hlasovania zdržalo. Srbský prezident Aleksandar Vučič vo štvrtok upozornil, že schválenie tejto rezolúcie otvorí staré rany a vytvorí totálny politický zmätok.
Vraždenie v Srebrenici bolo vyvrcholením vojny v Bosne v rokoch 1992-95, ktorá vypukla po rozpade vtedajšej Juhoslávie a rozpútala nacionalistické vášne. Územné ambície v Bosne postavili tamojších Srbov proti dvom ďalším dominantným etnikám - Chorvátom a Moslimom.
Srbsko aj bosnianski Srbi popierajú, že by v Srebrenici došlo ku genocíde viac ako 8000 bosnianskych Moslimov, hoci to potvrdili dva súdy OSN. Rovnaký postoj zastáva aj pravoslávna cirkev v Srbsku, ktorá vraždenie v Srebrenici označuje za "zločin veľkého rozsahu".
