OSN v správe o indexe potravinového odpadu (Food Waste Index) uvádza, že domácnosti a podniky zlikvidovali potraviny v hodnote vyše 1 bilióna USD (924,98 miliardy eur) v čase, keď takmer 800 miliónov ľudí hladovalo.
Takéto plytvanie nebolo len morálnym, ale aj "environmentálnym zlyhaním". Pri výrobe potravín dochádza k produkcii skleníkových plynov a vyžaduje si premenu obrovských plôch zeme na pestovanie plodín, ktoré sa nikdy nezjedia.
Správa, ktorú OSN vypracovala spolu s neziskovou organizáciou WRAP, je len druhou o globálnom plytvaní potravinami. Upozorňuje pritom, že ide o veľmi konzervatívny odhad a skutočné množstvo vyhodených potravín môže byť oveľa väčšie.
Podľa Richarda Swannella z organizácie WRAP by z potravinového odpadu bolo možné poskytnúť aspoň jedno jedlo denne všetkým, ktorí trpia hladom.
Firmy, ako sú reštaurácie, jedálne a hotely, boli zodpovedné za 28 % všetkého vyhodeného jedla v roku 2022, zatiaľ čo v prípade maloobchodu tento odpad dosiahol 12 %. Najväčšími vinníkmi boli domácnosti, ktoré predstavovali 60 % alebo zhruba 631 miliónov ton potravinového odpadu.
Ľudia jednoducho kupovali viac jedla, ako spotrebovali, nesprávne odhadli veľkosť porcií a nedojedajú zvyšky. Ďalším problémom sú dátumy spotreby, keď v koši končia aj dobré produkty, domnieva sa Swannell.
Napriek všeobecnému názoru však plytvanie potravinami nie je len problémom bohatých krajín, ale možno ho pozorovať na celom svete. V rozvojových krajinách dochádza napríklad k ich znehodnoteniu nevhodnými podmienkami pri skladovaní.
Pre firmy je často rýchlejšie, jednoduchšie a aj lacnejšie vyhodiť nepoužitú produkciu na skládku, pretože poplatok za odpad je buď nulový, alebo veľmi nízky.
Plytvanie potravinami má pritom "devastujúci vplyv" na ľudí a planétu. Premena prírodných ekosystémov na poľnohospodársku pôdu je hlavnou príčinou straty biotopov a samotný potravinový odpad zaberá takmer 30 % pôdy vo svete. Prispieva tiež ku klimatickým zmenám, pričom vytvára až 10 % ročných emisií skleníkových plynov.
