"Virtuálne formy násilia medzi rovesníkmi sa stávajú obzvlášť závažnými od nástupu pandémie Covid-19, keď sa svet mladých ľudí počas lockdownu vo zvýšenej miere presunul do virtuálneho prostredia," uvádza v správe.
Najvyššiu úroveň kyberšikany hlásili chlapci v Bulharsku, Litve, Moldavsku a Poľsku, najnižšiu v Španielsku. Správa uvádza údaje z roku 2022, keď sa obeťou kybernetického šikanovania stalo približne 16 percent detí vo veku 11 až 15 rokov. Predstavuje to nárast porovnaní s 13 percentami v roku 2018. Celkovo 15 percent chlapcov a 16 percent dievčat uviedlo, že za posledné mesiace aspoň raz zažili kyberšikanu.
"Táto správa je budíčkom pre nás všetkých, aby sme riešili šikanovanie a násilie - kedykoľvek a kdekoľvek sa vyskytne," uviedol šéf WHO pre oblasť Európy Hans Kluge. "Keď mladí ľudia trávia každý jeden deň až šesť hodín online, aj malé zmeny v miere šikany a násilia môžu mať vážne následky na zdravie a duševnú pohodu tisícov," povedal Kluge.
Zistená miera iných druhov šikany bola zväčša stabilná a WHO v nich zaznamenala len mierny nárast. Šikanu v škole - najmenej dva až trikrát sa posledné mesiace - uviedlo 11 percent chlapcov a dievčat, v porovnaní s 10 percentami spred štyroch rokov.
Štúdia zahŕňala údaje 279.000 detí a dospievajúcich zo 44 krajín v Európe, strednej Ázii a Kanade. Na väčšine miest bola kyberšikana najvyššia v kategórii 11-ročných chlapcov a 13-ročných dievčat. Sociálno-ekonomické postavenie rodičov malo na správanie detí len malý vplyv. V Kanade však náchylnosť na šikanu bola vyššia u chlapcov zo znevýhodnených rodín.
