Štátne noviny Izvestija vo štvrtok s odvolaním sa na ruské finančné zdroje napísali, že niektorí čínski veritelia prestali prijímať platby v čínskych jüanoch od ruských spoločností. "Bezprecedentný tlak USA a Európskej únie (EÚ) na Čínu pokračuje. To vytvára určité problémy," odpovedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na otázky novinárov.
USA a EÚ sa zameriavajú na spoločnosti a banky v tretích krajinách, ktoré podľa nich pomáhajú Rusku vyhnúť sa sankciám obchodovaním a realizáciou platieb. Podľa novín Izvestija čínski veritelia Ping An Bank a Bank of Ningbo spolu s niekoľkými menšími bankami prestali prijímať platby v čínskych jüanoch z Ruska.
Minulý mesiac ruské médiá informovali, že Zhejiang Chouzhou Commercial Bank, jedna z hlavných bánk pre ruských exportérov pozastavila všetky transakcie s Ruskom. Peking sa stal najdôležitejším ekonomickým spojencom Moskvy, odkedy vo februári 2022 spustila vojenskú ofenzívu na Ukrajinu. Obchod medzi oboma krajinami odvtedy prudko vzrástol.
Podľa čínskych colných údajov v roku 2023 dosiahol bilaterálny obchod hodnotu 240,1 miliardy USD (221,41 miliardy eur), čo predstavuje medziročný nárast o 26 %. Peskov vo štvrtok uviedol, že tlak Západu sa "nestane prekážkou pre ďalší rozvoj našich obchodných vzťahov". Obe krajiny môžu podľa neho "prekonať tieto prekážky" a poukázal pritom na "osobitný charakter" vzťahov medzi Pekingom a Moskvou.
Čínsky jüan sa podľa šéfky ruskej centrálnej banky Elviry Nabiullinovej používa na vyrovnanie viac ako tretiny všetkého ruského exportu, pričom pred konfliktom to bolo len 0,4 %. Západné sankcie voči moskovským bankám a finančným inštitúciám obmedzili ich schopnosť obchodovať na medzinárodnej úrovni v dolároch a eurách.
