Na stretnutí so svojím fínskym rezortným partnerom Anttim Häkkänenom nemecký minister zdôraznil potrebu urýchlene prijať predmetné kroky, pretože ochrana populácie je "vždy odvrátenou stranou vojenskej hrozby a obranyschopnosti".
Nemecký minister vo Fínsku navštívil aj zariadenie civilnej ochrany Merihaka v Helsinkách, ktoré v čase mieru slúži ako športové stredisko. Bunkre, ktoré sa v tomto areáli nachádzajú, majú kapacitu až 900.000 osôb.
Nemecko v porovnaní s Fínskom nikdy nemalo ochranné kryty pre všetkých občanov a od konca studenej vojny odpredalo väčšinu štátom vlastnených zariadení civilnej ochrany alebo ich nechalo schátrať. Pistorius v tejto súvislosti povedal, že aj počas studenej vojny malo Nemecko bunkre len pre desať percent svojej populácie. Otázkou posilnenia civilnej ochrany sa podľa neho plánuje zaoberať spolková vláda.
Fínsko, ktoré si desaťročia uchovávalo neutralitu vo vzťahu ku konfliktom, vstúpilo do Severoatlantickej aliancie vlani v apríli. Záujem stať sa členom NATO prejavilo v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. "Rusko je dlhodobou hrozbou. Vidíme, že ho čoraz viac podporujú jeho partneri a spojenci. Podporujú ho ostatné totalitné štáty," uviedol šéf fínskeho rezortu obrany Häkkänen.
Spoločne s Fínskom požiadalo o vstup do NATO aj susedné Švédsko, ktoré však do Aliancie oficiálne vstúpilo až 7. marca 2024, keďže ratifikáciu jeho žiadosti dlho odkladali Turecko a Maďarsko.
