Koaliční poslanci nepodporili váš návrh, ktorý dával dieťaťu právo mať pri sebe počas hospitalizácie rodiča. Hovorili ste s nimi?
- Nebolo to prvýkrát, čo som sa snažila toto právo dostať do zákona. Prvý návrh, ktorý som predložila, garantoval právo rodiacim ženám mať pri sebe blízku osobu. Zvádzala som boj asi rok a pol.
Druhá snaha sa týkala detí. Myslela som si, že pri nich to bude jednoduchšie. Pretože citlivosť k deťom v mojich očakávaniach je v spoločnosti vysoká. Ale mýlila som sa. V parlamente sa našli dokonca lekári, ktorým sa nepozdávala verejná kontrola, ktorou prítomnosť rodiča v nemocnici je.
Čo bolo podstatou obáv poslancov?
- Ich hlavný protiargument je, že to nie je možné zrealizovať na všetkých oddeleniach. Hovoria, že nemáme dosť lôžok, alebo že si to nevedia na niektorých oddeleniach, ako napríklad JIS alebo ARO, predstaviť. Alebo je argumentom nedostatok prostriedkov v rozpočte. Tieto ich tvrdenia stoja na vode.
Pretože my nemáme v Európskej únii krajinu, ktorá by dokázala na sto percent každému rodičovi, ktorý je pri detskom pacientovi, poskytnúť lôžko. To sa bežne stáva aj v zahraničí. Ale rieši sa to tak, že mu presunú minimálne stoličku k čelu postele dieťaťa, aby ho rodič mohol držať za ruku. Aj keď je to pre rodiča fyzicky náročné, keď sa musí krčiť na stoličke. Ale je to zachovanie práva byť pri svojom dieťati.
Rokovali ste o tomto návrhu aj s ministerkou zdravotníctva Zuzanou Dolinkovou?
- Neviem, či sa to môže nazvať rokovaním. Pani ministerku som upozornila hneď po jej nástupe do funkcie, že takýto návrh zákona som predložila. Hovorili sme o ňom aj v predvolebnej diskusii. Spätnú väzbu som nedostala, čo ma mrzelo, pretože v predvolebnej diskusii uviedla, že by návrh podporila.
Z diskusie nie je možné vynechať nemocnice. Hovorili ste s ich zástupcami?
- Diskusia o prítomnosti sprievodu pri pacientoch s nemocnicami prebieha už štyri roky. Sú nemocnice, ktoré majú z tejto zmeny obavy a stavajú sa proti nej kriticky. A sú nemocnice, ktoré to vítajú a povzbudzujú ma k tomu, aby som tento boj nevzdávala a naďalej v ňom pokračovala.
Predložíte tento návrh do parlamentu opäť?
- Ja o tento návrh bojujem už štvrtý rok a budem aj naďalej. Ak budem v slovenskom parlamente, určite ho predložím znovu. Len do toho boja vstupujú aj iní politici, ktorí nie sú tak hlboko v téme a často ponúkajú čiastkové riešenia.
Koho máte na mysli?
- Nedávno som začula, že Romana Tabák chce so stranou SNS priniesť podobnú legislatívnu zmenu a inšpirovať sa hnutím Slovensko, ktoré malo v minulosti takúto ambíciu. No a práve ten ich návrh garantuje zdravotníkom široký priestor na to, aby mohli prítomnosť rodiča obmedziť kedykoľvek. Tomu chceme zabrániť.
Chceme, aby lekár v prípade, ak ide napríklad dieťa na operačnú sálu, mal možnosť rodičovi vysvetliť, že cieľom práva dieťaťa nie je mať pri sebe rodiča na operačnej sále. Cieľom je, aby rodič mohol doviesť k operácii svoje dieťa, držať ho za ruku, tlmiť jeho strach. A aby mohol byť pri ňom pri prebúdzaní z narkózy.
