V prípade úmrtia Jozefa Chovanca by rozhodnutie belgických orgánov mohlo padnúť v druhej polovici marca. Aké by boli jeho dôsledky?
- Bavíme sa o podmienkach belgického práva, ktoré, samozrejme, ja nepoznám. Ale Slovenská republika už notifikovala, že v prípade, ak prípad pôjde „do stratena“, tak urobí právne kroky k tomu, aby tomu zabránila.
Aké právne kroky sú k dispozícii?
- Bolo uvedené, že sa pôjde do Štrasburgu.
Spolu s vaším kolegom, doktorom Norbertom Moravanským, ste boli požiadaní o odborné posúdenie. V konaní ste vzniesli námietky. Čoho sa týkali?
- Mali sme možnosť vyjadriť sa k záverom belgických znalcov. V zásade sme sa zhodli na príčine smrti, ale nezhodli sme sa na tom, ako k tomu došlo. Teda na tom, aká bola postupnosť udalostí, ktorá viedla k bezprostrednej príčine smrti pána Chovanca.
Minister diplomacie Juraj Blanár uviedol, že závery znaleckého posudku slovenskej strany sú výrazne odlišné od tej belgickej. V čom sa líšili?
- Vzhľadom na to, že to nie je uzavretý prípad, tak sa môžem vyjadriť iba vo všeobecnej rovine. Podstatou stanoviska belgických znalcov, ktorí robili pre štát, bolo, že úmrtie je dôsledkom poranení, ktoré si pán Chovanec spôsobil sám. Belgickí znalci, ktorí pracovali pre obhajobu, a my spolu s kolegom Moravanským sme s týmto názorom nesúhlasili. Čiže máme odborné výhrady k záverom belgických znalcov.
Viete ich konkretizovať?
- Ak by som nemal ísť do nejakých prílišných detailov, kvalita ich výstupu nespĺňa akceptované štandardy. Keby sa tento prípad stal na Slovensku, tak to, čo sme mali možnosť vidieť, nespĺňa ani minimálne slovenské štandardy.
Podľa vášho kolegu chýbali histologické preparáty, fotografie nálezov, rozsah dokumentácie bol nedostatočný. Je možné bez dôkazného materiálu dospieť k definitívnemu záveru?
- V súčasnosti už nie je problém zhotoviť desiatky fotografií z každej pitvy tak, ako sa to deje pri každej súdnej pitve na Slovensku. Navyše, fotografie vyhotovujú nielen znalci, ktorí sú pri pitve, ale vo väčšine prípadov je pri pitve prítomná aj polícia, ktorá si robí vlastnú fotodokumentáciu. Nie je mi známe, či bola, alebo nebola pri pitve pána Chovanca prítomná belgická polícia.
Belgická strana uvádza, že pán Chovanec zomrel v dôsledku extrémneho opuchu mozgu v dôsledku nedokysličenia. No nie je dostupný histologický preparát a nebolo ani odvážené tkanivo mozgu. Ako to vnímate?
- Neviem si predstaviť, že v Slovenskej republike by pri pitve nebol odvážený mozog. Je to absolútne základný štandard.
Belgické orgány vylúčili, že by smrť pána Chovanca mohla byť zapríčinená konaním inej osoby. Podľa videonahrávky túto možnosť nie je možné úplne vylúčiť. Aké sú vaše zistenia?
- V zásade sa s belgickou stranou zhodujeme v tom, že bezprostrednou príčinou smrti bol hypoxický opuch mozgu. Ale nevieme sa zhodnúť s belgickou stranou, že k opuchu mozgu došlo udieraním hlavy, keď existuje videozáznam, kde na telo pána Chovanca silovo pôsobí pomerne dlhú dobu viacero osôb.
Mohlo takéto konanie viesť k opuchu mozgu a následne k smrti?
- Ak si človek ľahne na stôl a druhý si mu sadne na hrudník, uvidíme, za aký čas bude ležiaci kričať, aby z neho osoba zliezla. Tlak na hrudník vedie k obmedzeniu dýchacích pohybov, čo vedie k duseniu. Dusenie je stav, keď je nedostatočný prístup okysličenej krvi a kyslíka do tkanív. A to takisto môže viesť k hypoxickému opuchu mozgu.
Ak orgán tvrdí, že zistil príčinu smrti, ako je možné, že pre takéto závery neexistujú dostatočné argumenty?
- To neviem vysvetliť.
Stretli ste sa v praxi s prípadom, ktorému by sa venovalo toľko pozornosti zo strany médií a štátnych orgánov?
- Pokiaľ viem, je toto jediný prípad, keď vstúpila Slovenská republika do konania ako civilná strana v záujme slovenských občanov. O posúdenie prípadu nás požiadalo ministerstvo spravodlivosti. To spolu s ministerstvom zahraničných vecí zabezpečilo organizačne aj našu účasť na rekonštrukcii v Belgicku. V tejto súvislosti musím vyzdvihnúť a oceniť profesionálny prístup a servis zo strany našich štátnych orgánov, všetkých ich zamestnancov a verejne sa im poďakovať.
