Šváb hral aj na ďalších hudobných, najmä kaviarenských, produkciách v Košiciach. Najviac si cenil neskoršie hranie a spev v kaviarni Slávia, a to najmä počas 60. rokov. V zoskupení, v ktorom hral a spieval, sprevádzali aj ďalších dobových košických interpretov, ako Lauru Klčovú, neskôr Evu Sepešiovú či Helenu Okresovú a ďalších.
Po augustovej okupácii v roku 1968 odišiel ako hudobník oficiálne do Fínska, neskôr sa usadil v Nemecku. Na Slovensko prišiel po novembrovej revolúcii. Na začiatku 90. rokov sa predstavil aj v pesničkovej súťaži Repete. Neskôr postupne s Orchestrom Pavla Zajáčka a ďalšími telesami vzniklo niekoľko albumov: Chcem mať viac, Farebný kolotoč, Hudba a vášeň a ďalšie. Zamerané boli najmä na oblasť swingovej hudby, kde sa uplatnil aj ako autor textov. Účinkoval až do vysokého veku na verejných koncertoch a venoval sa i výchove mladých interpretov. Svoje životné skúsenosti a peripetie opísal v biografickej knihe Nič nie je náhodou (2016).
