Mamina Zuzana (39), trpiaca duševnou poruchou, so synom Petrom (17), ktorý má hemofíliu, s hluchonemou Adelkou (14) a veľmi šikovnou Robertou Hajnalkou (8) bývajú v hlinenom dome, ktorý je na spadnutie. Sú bez vody, kúpeľne či toalety. Žije tu s nimi i staručký dedko (80), ktorý ledva chodí. Napriek nesmiernej biede najmladšie z detí nosí domov samé jednotky, krásne recituje a sníva, že bude policajtkou.
Dom na kraji hlavnej cesty sa krčí pod biednou strechou, z ktorej padajú škridly. Svoje najlepšie časy má už dávno za sebou a staré hlinené múry sa môžu kedykoľvek zrútiť. Bránku pri našej návšteve prišiel otvoriť najstarší Peťko. Je tretiak na strednej škole, učí sa za kuchára. Práve vďaka nemu a lekárom, ktorí videli, že sa u nich niečo deje, zasiahla polícia. Zo slov, ktoré skromný chlapec vyslovuje, naskakuje husia koža.
„Otčim mňa, dedka a mamu bil, týral nás psychicky i fyzicky. Musel som raz na obranu vytiahnuť nôž, lebo by nás zbil,“ sťažka hovorí Peťko. Zdôveril sa potom lekárom a tí s ním išli na políciu. Otec dvoch mladších detí a Petrov otčim vyviazol s podmienkou a so zákazom priblíženia. Rodina si tak môže vydýchnuť aspoň od tyrana. Avšak podmienky, v akých žijú, sú na zaplakanie. Ako v stredoveku... Keby im nepomáhala nezisková organizácia Anjelské ruky, nevedno, čo by s nimi bolo.
