Bývalý konzervatívny premiér a nový prezident Stubb (55) počas prísahy v parlamente varoval, že ruská invázia na Ukrajinu znamená začiatok "novej nebezpečnej éry rozdelenia". "Hlavnou úlohou prezidenta republiky je za každých okolností zabezpečiť, aby bol vo Fínsku zachovaný mier. Sľubujem, že to budem robiť, ale ak pôjde do tuhého, som pripravený prijať aj ťažké rozhodnutia na zaistenie bezpečnosti našej krajiny," povedal.
Stubb vo februári v druhom kole volieb tesne vyhral nad kandidátom Zelenej ligy Pekkou Haavistom. Ako nová hlava štátu bude počas šesťročného funkčného obdobia zodpovedný za zahraničnú politiku v spolupráci s vládou. Nový význam to nadobudlo po februári 2022, keď Rusko napadlo Ukrajinu. Zároveň sa zvýšilo napätie pozdĺž rusko-fínskej hranice, ktoré meria 1340 kilometrov.
Fínsko preto opustilo neutrálnu vojenské politiku a požiadalo o vstup do NATO - členom Aliancie sa stalo v apríli 2023. Helsinki vlani v auguste obvinili Moskvu z organizovania prílevu migrantov cez fínske východné hranice. Stubb v novembri patril medzi podporovateľov rozhodnutia uzavrieť hranice - toto opatrenie má trvať minimálne do 14. apríla.
"Éra po studenej vojne sa skončila. Ukončil ju ruský útok na Ukrajinu," povedal Stubb v prejave pri uvedení do úradu. "To, čo nás malo spájať - voľný pohyb, obchod, technológie, energia, informácie a mena -, nás rozdeľuje. Nástroje spolupráce sa stali zbraňou. Zároveň sa však posilnila spolupráca v Európe, čo je dobré," dodal Stubb.
Jeho predchodca v prezidentskej funkcii Sauli Niinistö sa údajne stretával s ruským prezidentom Vladimirom Putinom častejšie ako ktorýkoľvek iný európsky líder.
