Ako informovala agentúra AFP, potenciálnych kandidátov do parlamentu preveruje Rada strážcov, ktorej členov vymenúva alebo schvaľuje najvyšší vodca Iránu. Do súboja o kreslá v 290-člennom parlamente schválila 15.200 kandidátov z takmer 49.000 uchádzačov. Vo voľbách sa vo všeobecnosti očakáva nízka účasť voličov - dokazujú to aj prieskumy verejnej mienky, podľa ktorých sú ľahostajné viac ako polovici respondentov.
V posledných parlamentných voľbách - v roku 2020 - bola volebná účasť 42,57-percentná, čo je najmenej od islamskej revolúcie v roku 1979. Analytici očakávajú, že vo voľbách budú opäť dominovať konzervatívci a ultrakonzervatívci. Tí mali v parlamente, ktorý vzišiel z volieb v roku 2020, 232 z 290 kresiel - reformní a umiernení kandidáti boli vtedy pri registrácii kandidátov odmietnutí.
Koalícia strán s názvom Reformný front sa na voľbách nezúčastňuje. Označila ich za "nezmyselné, neefektívne a nezodpovedajúce politickej súťaži". Aj bývalý iránsky prezident, reformista Mohammad Chátamí, povedal, že Irán má "veľmi ďaleko od slobodných a konkurenčných volieb". Od konzervatívcov sa očakáva, že ovládnu aj Zhromaždenie expertov, 88-členný orgán, ktorý tvoria výlučne muži-islamskí učenci. Celkovo do tohto orgánu kandiduje 144 kandidátov, no mnohí uchádzači boli diskvalifikovaní, vrátane bývalého umierneného prezidenta Hasana Rúháního.
Piatkové voľby sú súčasne prvými, odkedy Iránom otriasli masové protesty vyvolané smrťou mladej Kurdky Mahsy Amíníovej vo väzbe v septembri 2022. Právo voliť má viac ako 61 miliónov ľudí z 85-miliónovej populácie Iránu. Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí, ktorý bol prvým voličom v jednej z volebných miestností v Teheráne, vyzval občanov, aby prišli hlasovať. Argumentoval, že "celý svet sleduje dianie v našej krajine; urobte (iránskych) priateľov šťastnými a neprajníkov sklamte."
Medzi tých, ktorí Irán pozorne sledujú, označil Spojené štáty, "väčšinu Európanov, zlých sionistov, kapitalistov a veľké firmy"." Podľa neho USA a Izrael, ktoré "pozorne" monitorujú problémy Iránu, "sa obávajú účasti ľudí vo voľbách". Šéf iránskych Islamských revolučných gárd Hosejn Salámí vo štvrtok vyhlásil, že "každý hlas je ako strela, ktorá je vypálená do srdca našich najsilnejších nepriateľov". Uviedol, že ak Iránci chcú poraziť svojich nepriateľov vo svete, mali by prísť voliť. Tvrdil, že vysoká účasť voličov vo voľbách by odradila od "zahraničných intervencií".
