Post najvyššieho ústavného činiteľa obsadila len v máji 2022, a už dovládla. Svoju rezignáciu oznámila v mimoriadnom vysielaní verejnoprávnej televízie po tom, ako predseda vlády Viktor Orbán inicioval novelu ústavy v reakcii na škandál okolo prezidentskej milosti. V zmysle tejto novely nemôže dostať prezidentskú milosť nikto, kto sa dopustí trestného činu na maloletom.
Priznala chybu
Dosluhujúca prezidentka sa teraz kajá. „Urobila som chybu. Rozhodnutie o milosti a jeho nezdôvodnenie vyvolali pochybnosti. Tu niet pochýb a nemôže byť. Nikdy by som neodpustila nikomu, kto by zneužíval deti. Ochrana detí je našou spoločnou zodpovednosťou. Ospravedlňujem sa tým, ktorým som ublížila, ako aj všetkým obetiam, ktoré môžu mať pocit, že som sa ich nezastala. Ako hlava štátu sa k vám dnes prihováram poslednýkrát, vzdávam sa funkcie prezidenta republiky,“ vyhlásila prezidentka.
Spolu s ňou odovzdala mandát aj bývalá ministerka spravodlivosti Judit Varga. Kontrasignovala totiž kontroverznú prezidentskú amnestiu, ktorú Novák podpísala. Varga pôsobila ako predsedníčka výboru parlamentu pre európske záležitosti a poslankyňa parlamentu.
Novák nie je prvá maďarská hlava štátu, ktorá abdikovala. V roku 2012 sa funkcie vzdal aj Pál Schmitt pre kauzu, ktorá súvisela s jeho doktorandskou prácou. Bývalý prezident údajne doslova skopíroval veľké časti práce svojho vtedajšieho kolegu z Medzinárodného olympijského výboru Nikolaja Georgieva. Bránil sa vtedy tým, že použil všeobecne dostupný „základný materiál“.
Nahradia ju v marci
Povinnosti a právomoci prezidenta bude zatiaľ vykonávať predseda parlamentu László Kövér. V nedeľnom vysielaní rozhlasu Kossuth Rádió predseda vládnej strany Fidesz Máté Kovács vyhlásil, že ak parlament demisiu prijme, musí byť nová hlava štátu zvolená do tridsiatich dní. „To znamená, že Maďarsko bude mať v marci novú hlavu štátu,“ podčiarkol Kovács.
