Ak sa zamerajú na ľudí z veľkomesta na konzumnom Západe, potom väčšinou prídu na to, že ľudia s najnižšími príjmami uvádzajú najnižšiu kvalitu života. Ale kanadskí sociológovia sa zamerali na výskum v domorodých a miestnych komunitách po celom svete, v ktorých buď hotovosť nepoužívajú vôbec, alebo jej majú veľmi málo, zistili, že ľudia tam boli veľmi šťastní, aj keď boli materiálne veľmi chudobní.
Inými slovami, kým nespoznali veľa peňazí a kolotoč konzumu, zostali nezaťažení ich negatívnou stránkou. Kanadskí vedci vo svojom výskume pritom sledovali aj komunity, ktoré peniaze nepoužívali vôbec. Bolo ich vo vzorke tridsaťšesť percent. Z prieskumu vyplýva, že hoci majú veľmi málo peňazí, mnoho z týchto ľudí uvádza vysokú mieru životnej spokojnosti.
„Často pozorovaná silná korelácia medzi príjmom a životnou spokojnosťou nie je univerzálna a dokazuje, že bohatstvo, tak ako ho vytvárajú priemyselné ekonomiky, nie je zásadne nutné na to, aby ľudia viedli spokojný život,“ uviedla hlavná autorka Victoria Reyesová-Garciová z McGillovej univerzity.
Doteraz bol hospodársky rast všeobecne považovaný za istý spôsob, ako zvýšiť blahobyt ľudí v krajinách s nízkymi príjmami. Celosvetové prieskumy z posledných rokov túto stratégiu podporili, keď ukázali, že ľudia v krajinách s vysokými príjmami sú so svojím životom spravidla spokojnejší ako ľudia v krajinách s nízkymi príjmami. Ale vždy išlo o porovnanie spoločností, ktoré na peniazoch dlhodobo stoja a kde žiť bez peňazí znamená materiálne veľmi trpieť. Avšak v spoločnostiach, kde nie je ekonomika závislá od konzumu, nie je ani šťastie závislé od konzumu.
„Prekvapivo mnoho obyvateľov s veľmi nízkymi peňažnými príjmami vykazuje veľmi vysokú priemernú úroveň životnej spokojnosti, pričom skóre je podobné ako v bohatých krajinách,“ dodal profesor Eric Galbraith z McGillovej univerzity.
