Deti sú v nich častým terčom znásilňovania a šikany, nehovoriac o podmienkach, v ktorých žijú. Dá sa vôbec systém reedukačných a resocializačných zariadení zmeniť? Ide o individuálne zlyhania alebo systematické nastavenie štátu voči najzraniteľnejším? Naozaj žijú stovky detí v starostlivosti štátu horšie ako zločinci vo väzniciach? V rozhovore pre reláciu Včas na to odpovedala psychologička a bývalá poslankyňa Katarína Hatráková, ktorá pracuje v úrade detského ombudsmana.
Niektoré deti boli podľa zistení generálnej prokuratúry umiestnené päť dní na samotke v neľudských podmienkach. O čom to vypovedá?
- Nechcem byť veľmi patetická, ale z môjho pohľadu je správa generálnej prokuratúry tak trochu správou o stave štátu. Svedčí to presne o tom, že ak deti, ktoré si vezme tento štát do starostlivosti, a poskytne im ju vo forme, ktorú sme videli v médiách a v správe generálnej prokuratúry, tak ide o totálne zlyhanie štátu, jeho kontrolných mechanizmov, ale aj o individuálne ľudské zlyhania.
Prečo to takto funguje?
- Zariadenie reedukačného domova má svoje vedenie, zamestnancov, je tam pomerne veľa dospelých ľudí, od ktorých sú tie deti závislé. Správa pojednáva o porušovaní práv detí, ktoré, ako sa vyjadril verejný ochranca práv Jozef Mikloško, žijú ďaleko horšie ako vo väznici. Jeden balík problémov je porušovanie práv detí, druhý balík je pracovné prostredie zamestnancov, tých dospelých. Reedukačné zariadenia nie sú súkromné firmy. Z môjho pohľadu sme rezignovali na ľudskosť.
Sú reedukačné centrá a to, čo sa tam deje, chybou systému alebo celý systém je chybný? Čo by malo nasledovať ?
-To, čo je teraz komunikované aj v médiách, aj na okrúhlych stoloch, ktorých som účastná, je reforma. Ja ako psychológ hovorím, že ten systém nie je dobrý, že zo systému kolektívnej starostlivosti sme už vyrástli filozoficky, aj časom, aj dobou, aj poznatkami, všetkým. V Poľsku, ale aj napríklad v Nemecku, tieto systémy fungujú úplne inak. Tieto deti, a bude ich stále viac, potrebujú nie kolektívnu, ale vysoko individuálnu a odbornú starostlivosť. Takže áno, ja dúfam, že reforma bude smerovať k tomu, že reedukačné domovy v tejto podobe, akú dnes máme, sa zrušia.
Čo by malo nasledovať ?
- V závere správy sú čísla. Hovoríme presne o 387 deťoch, čo nie je mnoho, o ktorých sa stará 576 zamestnancov, čo je však celkom dosť a celé to stojí 16 miliónov eur ročne…
To podľa rýchleho prepočtu znamená, že ak by sme každému dieťaťu uchovali istú finančnú sumu a dali ich do profi rodín so špeciálnym školením, tak tie deti by sa mali nepomerne lepšie?
- Určite áno.
