Z údajov poskytnutých miestnymi radami ministerstvu školstva (DfE) totiž vyplynulo, že počet detí v Anglicku, ktoré sa vzdelávajú doma, stúpol o viac ako 13 percent - z odhadovaných 86.200 na začiatku roka na 97.600 v letnom trimestri (od apríla do júla). Počas posledného celého školského roka - od septembra do júla - bol vykázaný 20-percentný nárast počtu detí, ktoré sa učia doma.
Ako informovala agentúra AFP, takmer štvrtina rodičov uviedla, že vzdelávanie ich detí doma je súčasťou životného štýlu rodiny alebo sa takto rozhodli z "filozofických" dôvodov. Iní rodičia argumentovali ochranou duševného zdravia detí (osem percent) či všeobecnou nespokojnosťou so školou (šesť percent).
Trend domáceho vzdelávania, ktorý sa zintenzívnil odvtedy, čo pandémia vyvolaná chorobou COVID-19 podnietila mnohých rodičov, aby svoje deti učili sami a dlhší čas, zvýšil v Británii obavy, že čoraz viac ľudí prichádza o odborné vzdelanie i socializáciu.
"Myslím si, že ide o prudký nárast - tieto čísla za posledných sedem alebo osem rokov raketovo vzrástli," upozornila v rozhovore pre stanicu BBC bývalá komisárka pre deti Anne Longfieldová, ktorá teraz predsedá think-tanku Center for Young Lives.
"Musíme to brať oveľa vážnejšie," apelovala a naliehala na vládu i miestne úrady, aby "skutočne pomohli školám poskytnúť deťom takú podporu, akú potrebujú, aby zostali v škole."
Pripustila totiž, že domáca škola môže byť v niektorých prípadoch skôr zúfalou voľbou rodičov, ktorých dieťa sa v škole cíti byť nešťastné alebo tam nedostáva podporu, akú potrebuje.
Dôležitým faktorom, ktorý prispieva k rozhodnutiam o domácej škole, je aj nedostatok financovania štátom. Riaditelia škôl totiž podľa Longfieldovej hovoria napríklad o potrebe väčšieho počtu sociálnych pracovníkov a podporného personálu i o zanedbanej podpore starostlivosti o duševné zdravie.
