Demonštranti hádzali polená, kamene a zapaľovali pneumatiky, aby narušili dopravu na cestách v bolívijských departmentoch Cochabamba, Oruro, Potosi a La Paz. Bolívijská správa ciest hlásila celkom 16 blokád. "Toto je len začiatok, pridajú sa ďalšie regióny a budeme blokovať ďalšie cesty," povedal novinárom bolívijský líder pestovateľov koky Humberto Claros.
Socialista Morales sa v roku 2006 stal prvým prezidentom Bolívie pochádzajúcim z radov domorodého obyvateľstva. V roku 2019, keď kandidoval za prezidenta štvrtýkrát, sa znova vyhlásil za víťaza volieb. Opozícia ho však obvinila z podvodu a v krajine vypukli nepokoje. Pod tlakom armády Morales následne odstúpil a strávil rok v exile v Mexiku a Argentíne. Následne sa vrátil do Bolívie a vlani koncom septembra vyhlásil, že chce znovu kandidovať v najbližších prezidentských voľbách.
Bolívijský ústavný súd mu to však koncom decembra zakázal a zvrátil tak svoj predchádzajúci rozsudok z roku 2017, ktorým zrušil obmedzenie počtu funkčných období hlavy štátu a znovuzvolenie v ňom označil za "ľudské právo". Šéfka kancelárie prezidenta Maria Nela Pradaová uviedla, že pestovatelia sa tými blokádami snažia presadiť Moralesovu kandidatúru.
Morales, sám niekdajší odborársky líder pestovateľov koky, zároveň na sociálnej sieti X (predtým Twitter) napísal, že bolívijská vláda "potláča sociálne protesty a hrozí ich kriminalizáciou", píše AFP. Bolívijské ministerstvo hospodárstva odhaduje, že blokády štát stoja denne približne 128 miliónov dolárov.
