Ukrajina sa pod vedením prezidenta Volodymyra Zelenského postavila vpádu ruských vojsk a už takmer dva roky sa bráni ruskej agresii vo vojne označovanej za najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny. Západ poskytuje napadnutej krajine vojenskú a ďalšiu pomoc. „Nikdy sme neodmietali a vždy sme zostali pripravení na rokovanie. Ale nie na rokovania o zotrvaní pohlavárov kyjevského režimu a o ich fantáziách, ale o prekonaní dedičstva deštruktívneho desaťročného rozkrádania krajiny a násilia voči ho národom,“ vyhlásil Lavrov podľa ruských tlačových agentúr.
Lavrov podľa serveru BBC News obvinil Západ, že sa snaží dotlačiť Kyjev k ďalšej eskalácii konfliktu a nevyvíja žiadne úsilie ohľadom ukončenia jeho "horúcej fázy". Takýto ruský prístup je neprijateľný pre Ukrajinu a jej spojencov, avšak Lavrov vyzval ostatných členov BR OSN, aby vypočuli ruské stanovisko, "kým je ešte čas", dodala BBC.
Pripomenula, že Zelenskyj opakovane vyhlasoval, že rokovania s Moskvou sú možné iba po úplnom stiahnutí ruských vojsk z územia Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach. Denník Kommersant pripomenul, že rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou sa začali niekoľko dní po ruskej invázii v roku 2022, ale Ukrajina rozhovory opustila v máji toho istého roku. Po anexii ďalších štyroch ukrajinských oblastí v septembri 2022 podpísal Zelenskyj dekrét zakazujúci rokovať s Ruskom, kým na jeho čele bude Vladimír Putin.
Kyjev ukončil rokovania s Rusmi na jar 2022 po tom, ako po ústupe ruských vojsk od Kyjeva vyšli najavo zverstvá spáchané ruskými vojakmi v okupovaných mestách a obciach v okolí ukrajinskej metropoly. Symbolom vojnových zločinov, z ktorých sú podozriví Rusi, sa stalo mesto Buča, kde zabití civilisti ležali na uliciach a ďalšie stovky tiel boli nájdené v hromadných hroboch. Okrem toho medzinárodná justícia vydala na Putina zatykač kvôli podozreniu z odvlečenia tisícov ukrajinských detí do Ruska.
