Ankara dlhodobo obviňuje Švédsko z prílišnej zhovievavosti voči skupinám, ktoré považuje za hrozbu pre svoju bezpečnosť. Patria k nim predovšetkým sympatizanti zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK) a členovia siete, ktorú Ankara obviňuje z neúspešného pokusu o prevrat v roku 2016. Švédsku žiadosť preto dlho blokovala.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan však na júlovom summite NATO stiahol svoje výhrady k členstvu Švédska v Aliancii a v októbri konečne predložil prístupový protokol Švédska tureckému parlamentu. Odvtedy však ratifikačný proces nenapredoval a tamojší jednokomorový 600-členný parlament svoje rokovanie v novembri prerušil bez prijatia záverov.
Erdogan minulý týždeň proces schvaľovania v parlamente, kde má väčšinu mandátov jeho vládnuca Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP), znova skomplikoval. Uviedol totiž, že ratifikácia švédskej žiadosti o vstup do NATO bude závisieť od toho, či Kongres USA schváli žiadosť Ankary o nákup stíhačiek F-16. Podmienkou je tiež zrušenie zbrojných embárg voči Turecku zo strany Kanady a ďalších členov NATO.
Vstup Švédska do NATO okrem Turecka stále ešte neratifikovalo ani Maďarsko. Jeho vláda to v novembri zdôvodnila klamstvami šírenými švédskymi politikmi o stave demokracie v Maďarsku.
