Vedci dospeli k záveru, že ide o vysoko emocionálnu reakciu, a že zvuk napodobňuje výkriky úzkosti a strachu. Autori z Newcastlu zistili, že zvuk nechtov prechádzajúcich po tabuli má rovnakú frekvenciu ako detský plač a ľudský krik, čo naznačuje, že je spojený s prežitím a vyvoláva rovnocennú reakciu.
Škrabanie vyvoláva fyziologickú reakciu, napríklad zvýšenú srdcovú frekvenciu, ktorá je však vyvolaná skôr emocionálnym zážitkom než inštinktívnym reflexom. "Zdá sa, že v tom hrá úlohu niečo veľmi primitívne. Môže to byť poplašný signál, ktorý ide z amygdaly do sluchovej kôry. Existuje frekvenčný rozsah, v ktorom sú naše uši najcitlivejšie. Aj keď sa stále veľa diskutuje o tom, prečo sú naše uši v tomto rozsahu najcitlivejšie, ide o zvuky kriku, ktoré sú pre nás vnútorne nepríjemné," vysvetľuje jeden z autorov výskumu, doktor Sukhbinder Kumar z Newcastle University.
Podobne ako škrabanie na tabuli, aj iné zvuky vyvolávajú u niektorých ľudí odpor. Ako napríklad žuvanie, chrumkanie, sŕkanie alebo mľaskanie. Táto mizofónia alebo averzia voči zvukom je stav, pri ktorom ľudia zažívajú intenzívne a mimovoľné reakcie na určité zvuky vydávané inými ľuďmi, známe ako spúšťacie zvuky.
"Naše zistenia naznačujú, že u ľudí s mizofóniou dochádza k abnormálnej komunikácii medzi sluchovými a motorickými oblasťami mozgu, dalo by sa to opísať ako supersenzitívne spojenie. Je to po prvýkrát, čo bolo takéto spojenie v mozgu identifikované pri tomto ochorení," povedal doktor Kumar.
