"Výstava si dáva za cieľ ukázať tvorbu inšpirovanú kyjatickým fenoménom ako živú súčasť našej výtvarnej kultúry. Zároveň je odborným príspevkom k zápisu kyjatickej hračky do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Tvoria ju exponáty od súčasných výrobcov, ale aj práce študentov ŠUP Bratislava a Ružomberok a známych slovenských dizajnérov, ktoré vznikli v ostatnom roku," uviedli organizátori.
Drevovýroba v Kyjaticiach má dlhú tradíciu, už na počiatku 19. storočia tam obyvatelia vyrábali z bukového dreva predovšetkým nábytok, pričom hračka bola len doplnkovým sortimentom. Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa výroba v Kyjaticiach utlmila, vzostup zaznamenala opäť v 20. a 30. rokoch minulého storočia po tom, ako Štátny ústav pre zveľaďovanie živností v obci zorganizoval kurzy výroby kyjatickej hračky. V nasledujúcich desaťročiach sa rozmach výroby až do konca 60. rokov 20. storočia opäť zastavil.
"Na kyjatickú hračku výraznejšie upozornil až Anton Oboňa z Lazian v roku 1969. Ako profesionálny reštaurátor pracujúci v Bojnickom zámku bol presvedčený o dôležitosti zachovania odkazu minulosti," uviedlo ÚĽUV s tým, že na prelome 70. a 80. rokov sa výrobe kyjatických hračiek venoval rezbár Ján Ulický a v 90. rokoch Rudolf Stehlík z Veľkých Teriakoviec.
Na odkaz predchodcov v súčasnosti nadväzuje trojica tvorcov, sú medzi nimi majsterka ľudovej umeleckej výroby Jana Majerská z Novej Bane a Martin Šalgo z Krnej. "Najvýraznejšie do dialógu na tomto poli prispieva majster ľudovej umeleckej výroby Ladislav Hedvigi z Rimavských Zalužian, ktorého zámerom je vdýchnuť tomuto prvku život nielen cez výrobu. Priamo v Kyjaticiach rekonštruuje takmer dvestoročnú budovu niekdajšej školy, ktorá bude po dokončení slúžiť ako jej výrobné i propagačné centrum," dodalo ÚĽUV s tým, že vďaka Hedvigiho úsiliu má kyjatická hračka od roku 2019 chránené označenie pôvodu.
