Zmena stravovacích návykov spojená s morom vyselektovala v našich ústach baktérie, ktoré ovplyvňujú to, čo jeme dnes. A tieto baktérie sú údajne zodpovedné za to, že tak veľmi milujeme potraviny bohaté na jednoduché cukry a tuky.
Druhá morová pandémia v polovici 14. storočia zabila až šesťdesiat percent ľudí žijúcich v Európe a zásadne zmenila chod dejín.
Analýza kalcifikovaného zubného povlaku z kostier starých tisíce rokov ukazuje, že dominantné baktérie, ktoré sa dnes nachádzajú v našich ústach, súvisia so stravou s nízkym obsahom vlákniny a vysokým obsahom sacharidov, ako aj s konzumáciou mliečnych výrobkov.
"Mikrobióm moderného človeka je spojený s celým radom chronických ochorení vrátane obezity, kardiovaskulárnych ochorení a zlého duševného zdravia. Odhalenie pôvodu týchto mikrobiálnych spoločenstiev môže pomôcť pochopiť a zvládnuť tieto choroby. Vieme, že ľudia, ktorí prežili druhú morovú pandémiu, mali vyššie príjmy a mohli si dovoliť kalorickejšie potraviny. Je možné, že pandémia vyvolala zmeny v stravovaní ľudí, ktoré následne ovplyvnili zloženie ich ústneho mikrobiómu. Toto je prvýkrát, čo niekto dokázal, že mikróby v našom tele mohli byť ovplyvnené takými vecami, ako boli minulé pandémie," povedala hlavná autorka výskumu, profesorka Laura Weyrichová z Penn State University.
Zatiaľ čo v modernom mikrobióme dominuje rod Streptococcus, v stredovekom mikrobióme dominoval rod Methanobrevibacter, ktorý sa v súčasnosti považuje za vyhynutý u zdravých ľudí.
