Ako príklad uviedol kauzu Gorila či Mýtnik 3. Spolu s ďalšími prokurátormi ÚŠP namietal výrazné znižovanie trestných sadzieb a kratšie premlčacie doby. Chýba im poctivá odborná diskusia k návrhu. "Moja rečnícka otázka je, či je v legitímnom záujme zákonom takto drasticky zasiahnuť do prebiehajúcich trestných konaní, ktoré budú musieť byť aj voči vplyvným oligarchom zastavené z dôvodu skracovania premlčacích dôb a znižovania trestných sadzieb," vyhlásil Lipšic.
Ako komentoval, v princípe všetky korupčné trestné činy a všetky ekonomické trestné činy bez ohľadu na ich rozsah budú mať hornú hranicu trestnej sadzby maximálne desať rokov a v každom jednom prípade bude možné uloženie peňažného alebo podmienečného trestu odňatia slobody.
Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) vylúčil, že znižovanie trestných sadzieb je šité na konkrétne prípady. Reagoval tak na slová špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Jeho vyjadrenia označil Susko za zavádzajúce. Ministerstvo spravodlivosti sa v návrhu Trestného zákona zameralo na plošnú harmonizáciu sadzieb trestných činov v oblasti hospodárstva či násilia. "Nie je možné, aby rovnaké trestné sadzby boli za zabitie a za ekonomické trestné činy. Hodnotu života a zdravia si asi chceme ceniť ďaleko viac ako ekonomické alebo majetkové trestné činy," skonštatoval Susko.
Sadzby, ktoré v Trestnom zákone navrhujú, sú v súlade s tým, ako to majú ostatné krajiny Európskej únie. "Nejdeme nikde nad rámec ostatných krajín, že by sme dramaticky tieto sadzby znižovali oproti tomu, ako to majú ostatné krajiny," povedal šéf rezortu spravodlivosti. Je podľa neho v poriadku, že budú sadzby rovnaké vo všetkých krajinách Únie, lebo sa tak neoplatí páchať trestnú činnosť inde.
