Väčšina (147) zákonodarcov v 240-člennej snemovni hlasovala za dodanie prenosných protilietadlových raketových systémov a rakiet zem-vzduch rôznych typov, ktoré majú posilniť protivzdušnú obranu Ukrajiny.
Vojenskí experti uviedli, že rakety, ktoré sú buď pokazené alebo nepotrebné, sa nedajú v Bulharsku opraviť a Ukrajina má potrebné zariadenia na ich opravu, alebo ich môže použiť na náhradné diely.
Asi 55 poslancov z proruských skupín v parlamente hlasovalo proti poslaniu pomoci, čím zdôraznili rozdelenie tejto balkánskej krajiny v otázke pomoci Ukrajine čeliť ruskej invázii.
Bulharsko, člen niekdajšej Varšavskej zmluvy, vstúpilo do NATO v roku 2004, no stále má zásoby zbraní sovietskej konštrukcie.
Okrem toho parlament v piatok schválil využitie bulharského vzdušného priestoru na výcvik ukrajinských pilotov F-16 a umožnil až štyrom rotujúcim pechotným alebo mechanizovaným jednotkám ukrajinskej armády do 160 osôb ročne tranzit alebo pobyt v Bulharsku za účelom výcviku.
Poslanci v hlasovaní v piatok prelomili veto proruského prezidenta o poskytnutí 100 obrnených transportérov zo sovietskej éry s výzbrojou, ako aj náhradnými dielmi Ukrajine, s cieľom pomôcť vojnou ničenej krajine posilniť jej obranné schopnosti.
Prezident Rumen Radev bol opakovane proti tomu, aby Bulharsko poskytlo vojenskú pomoc Ukrajine. Tvrdil, že poslanie vojenskej techniky zo sovietskej éry na Ukrajinu by znížilo vlastnú obranyschopnosť Bulharska a "znamenalo riziko zapojenia sa Bulharska do vojny".
Bulharskí poslanci už niekoľkokrát zahlasovali za poskytnutie vojenskej pomoci Ukrajine. V septembri schválili dodávku pokazených rakiet zem-vzduch na Ukrajinu pre systém protivzdušnej obrany S-300 ruskej výroby a muníciu do malokalibrových automatických zbraní, vyradených ministerstvom vnútra.
Tieto hlasovania znamenajú obrat v bulharskej politike poskytovania vojenskej pomoci Kyjevu po vymenovaní novej, prozápadnej vlády premiéra Nikolaja Denkova, ktorý sa ujal moci v júni.
