Vyplýva to z najnovších údajov Kielskeho inštitútu pre globálnu ekonomiku (IfW), systematicky sledujúceho prostredníctvom projektu Ukraine Support Tracker hodnotu vojenskej, finančnej a humanitárnej pomoci, ktorú vlády 42 západných krajín poskytujú Ukrajine od 24. januára 2022. Informovala o tom nemecká spravodajská televízia n-tv.
Medzi augustom a októbrom 2023 dosiahla hodnota prisľúbenej pomoci nové minimum, keď klesla na 2,11 miliardy eur, čo je o 87 percent menej ako v rovnakom období v roku 2022. V týchto troch mesiacoch prisľúbilo nové balíky pomoci len 20 zo 42 sledovaných krajín, teda najmenej od začiatku vojny.
„Ukrajina je čoraz viac závislá od niekoľkých najväčších darcov, ktorí naďalej poskytujú rozsiahlu podporu, ako sú Spojené štáty, Nemecko a krajiny severnej a východnej Európy,“ konštatoval Christoph Trebesch, vedúci tímu zostavujúceho Ukrajina Support Tracker.
Najväčším poskytovateľom vojenskej pomoci sú podľa zistení zverejnených na stránke ifw-kiel.de stále USA s celkovou hodnotou 44 miliárd eur. Rastúcu úlohu zohrávajú aj menšie štáty, najmä severské krajiny a Holandsko.
Od januára 2022 do októbra tohto roka prisľúbili sledované krajiny dodať Kyjevu ťažké zbrane v celkovej hodnote 25 miliárd eur, pričom 43 percent mali pokryť USA a 47 percent štáty a inštitúcie EÚ. Zvyšok tvoria iní darcovia, najmä z Veľkej Británie a Kanady. Od augusta do októbra 2023 sa krajiny EÚ zaviazali dodať ťažké zbrane za 780 miliónov eur, USA za 500 miliónov eur.
Vyhliadky podľa IfW tiež nie sú optimistické. EÚ ešte definitívne neschválila najnovší balík pomoci a záväzky USA sa znižujú. Vo Washingtone navyše prebieha spor o pomoc Ukrajine a Kongres momentálne blokuje jej ďalšie financovanie.
"Vzhľadom na neistotu ohľadom ďalšej pomoci USA môže Ukrajina len dúfať, že EÚ konečne schváli svoj dlho avizovaný balík pomoci vo výške 50 miliárd eur. Ďalší odklad by len výrazne posilnil pozíciu (ruského prezidenta Vladimira) Putina," uviedol Trebesch.
