Jadrová energia má podľa tejto deklarácie dôležitú úlohu v úsilí dosiahnuť do roku 2050 tzv. uhlíkovú neutralitu. To znamená dosiahnutie nulových emisií oxidu uhličitého (CO2), alebo ich vyváženie opatreniami, ktoré ich účinok vyrovnajú.
Osobitný vyslanec americkej vlády pre klimatické otázky John Kerry uviedol, že jadrová energia je ďalekosiahla alternatíva ku všetkým iným zdrojom energie. Veda, skutočnosti a dôkazy podľa jeho slov potvrdzujú, že dosiahnutie nulových emisií CO2 do roku 2050 nie je možné bez určitého podielu jadrovej energie. "Toto sú len vedecké skutočnosti. Nie je v tom zahrnutá žiadna politika, nie je v tom zahrnutá žiadna ideológia," povedal.
Využívanie jadrovej energie ako čistejšej alternatívy k fosílnym palivám je sporné a environmentálni aktivisti vyjadrujú znepokojenie v spojitosti s bezpečnosťou i likvidáciou jadrového odpadu, píše AFP. Cieľom deklarácie je navýšiť kapacitu jadrovej energie do roku 2050 trojnásobne v porovnaní s rokom 2020. Podpísali ju Británia, Bulharsko, Česká republika, Fínsko, Francúzsko, Ghana, Holandsko, Japonsko, Južná Kórea, Kanada, Maďarsko, Maroko, Moldavsko, Mongolsko, Poľsko, Rumunsko, SR, Slovinsko, Švédsko, Ukrajiny, Spojené arabské emiráty (SAE) a USA.
