Uviedol to Štefan Kišš z opozičného Progresívneho Slovenska (PS) v reakcii k návrhu na novelizáciu viacerých zákonov v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie, ktorý v stredu schválila vláda. "Aj túto daňovú dotáciu zaplatíme z našich daní, len z iného vrecka. Vládu dobiehajú predvolebné sľuby, ale v rozpočte budú musieť ukázať, odkiaľ na nich zoberú. Keď to takto pôjde ďalej, čoskoro nemusí byť dostatok financií na dôchodky," upozornil Kišš.
Pre väčšinu domácností pritom nie sú podľa Kišša zvýšené splátky hypoték existenčným problémom a Národná banka Slovenska (NBS) neočakáva dramatický nárast neschopnosti splácať hypotéky ani do roku 2027, keď budú kulminovať refixácie úverov. "Miera nesplácaných hypoték je na úrovni 1,1 %, čo je najmenej za posledné roky. A aj po refixáciach splátky meškali len pri niekoľkých hypotékach," dodal Kišš s tým, že premiér Robert Fico (Smer-SD) problém nafukuje a zbiera na ňom politické body.
Pomoc so zvýšenými splátkami za hypotéky za rok 2023 by mala vyjsť štát na približne 15 miliónov eur, v budúcom roku potom 64 miliónov eur. Zvýši sa aj pomoc s hypotékami pre mladých, v roku 2024 sa takto navýšia výdavky o 7 miliónov eur. Celkovo podľa ministra financií Ladislava Kamenického (Smer-SD) nejde o takú enormnú sumu, aby to rozpočet nezvládol. Zdôraznil, že výpadok príjmov samospráv v dôsledku zvýšenia daňového bonusu im štát vykompenzuje.
Mimoriadny daňový bonus sa má týkať všetkých hypoték, pri ktorých došlo k zvýšeniu zaplatenej splátky v roku 2023 oproti roku 2022. Jeho výška má byť 75 % rozdielu medzi splátkami, najviac však v sume 1800 eur ročne. Podmienkou jeho uplatnenia je výška ročného zdaniteľného príjmu za predchádzajúce zdaňovacie obdobie najviac vo výške 1,6-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca, pričom daňovník nesmie nehnuteľnosť prenajímať.
