Vyplýva to z rozsiahleho demografického výskumu. Autori sa domnievajú, že by to mohlo byť tým, že slobodní ľudia si osvoja viac životných zručností, ktoré im pomôžu vyrovnať sa s bolesťou po ukončení vzťahu.
Zatiaľ čo ľudia, ktorí vstupujú do partnerských vzťahov v mladosti, si môžu myslieť, že ich vzťahy budú trvať večne, tí, ktorí sú už nejaký čas slobodní, by mohli mať menšiu pravdepodobnosť, že budú robiť takéto predpoklady, a preto budú menej zranení, keď vzťah skončí.
„Efekt krízy môže byť preto slabší u osôb, ktoré boli dlhšie slobodné. Samota je často vnímaná ako osamelosť, ale v skutočnosti môže byť obdobím, kedy sa človek učí novým veciam a sústredí sa na seba,“ myslí si hlavná autorka štúdie doktorka Lonneke Van den Bergová z holandského Medziodborového demografického inštitútu.
Mladé dospelé ženy v dlhodobých vzťahoch bývajú na svojom partnerovi finančne závislejšie a muži môžu byť menej zvyknutí vykonávať domáce práce. Pokiaľ sa ľudia osamostatnia skôr, naučia sa byť nezávislí a sú odolnejší aj voči tomu, aby zostávali v nevhodnom vzťahu. A tiež lepšie znášajú prípadný rozchod.
Autori z Holandska to potvrdili analýzou demografických údajov z Nemecka. Mladí dospelí, ktorí po odchode od rodičov zostali nezadaní a žili sami, boli odolnejší voči rozchodom a nezdravým vzťahom. Naopak tí, ktorí nežili nikdy sami a z rodného hniezda prešli rovno do zdieľanej domácnosti s partnerom, mali tendenciu ako zotrvávať v nehodnom vzťahu kvôli vzájomným závislostiam, tak ťažko niesť následky rozchodu. Štúdiu publikoval časopis Journal of Marriage and Family.
