Otcom slovenskej rozprávky je Samuel Reuss, hoci dnes za najvýznamnejšieho a najznámejšieho rozprávkara 19. storočia považujeme Pavla Dobšinského. Reuss ako prvý zo slovenských vzdelancov pochopil, že folklórna rozprávka nie je povera, blud, ako tvrdili osvietenci, ale že je súčasťou autentickej ľudovej rozprávky. Reussove Rozprávky starých Slovákov sa v porovnaní s Dobšinským líšia v mnohých detailoch. Napríklad v rozprávke Lomidrevo kladie Reuss dôraz na družnosť a priateľstvo hlavného hrdinu, kým u Dobšinského je to skôr samoľúby a márnomyseľný silák.
Čitateľ má vďaka Reussovi možnosť prečítať si slovenské rozprávky v ich najčistejšej a najpôvodnejšej verzii, v akej ešte neboli publikované, a vrátiť sa do dávnych čias, keď Reuss na revúckej fare zapísal do prázdnych zošitov prvé rozprávky a ku každej napísal aj komentár. Čaro jeho rozprávky umocňujú ilustrácie Dávida Ursinyho. Neobyčajne citlivý ilustrátor zobrazuje mýtické témy s fantáziou do najjemnejšieho detailu ako stredovekí majstri.
Pavol Dobšinský je právom najznámejším slovenským rozprávkarom: celý svoj tvorivý život zasvätil popri iných aktivitách zbieraniu, vydávaniu a vysvetľovaniu významu rozprávok. Hoci sa postaral o vydanie slovenských rozprávok dvomi rozsiahlymi knihami – Slovenskými povesťami (1858 – 1861) a Prostonárodnými slovenskými povesťami (1880 – 1883), mal starosť aj o rukopisné zbierky, na základe ktorých obe knihy pripravil. Krátko pred smrťou napísal Škultétymu naliehavý list, v ktorom ho žiadal, aby tieto zbierky zachoval pre budúce potomstvo.
Pôvodné Dobšinského texty pred šesťdesiatimi rokmi upravil Eugen Pauliny, toto vydanie však postupne zastaralo a stratilo na čitateľnosti. Vydavateľstva Tatran pri príležitosti sedemdesiateho výročia pristúpilo k vydaniu kompletného trojzväzkového vydania Prostonárodných slovenských rozprávok a novú úpravu pôvodného textu zverili Jane Pácalovej, ktorá sa v Slovenskej akadémii vied venuje rozprávkam a je naslovovzatou odborníčkou. Aby sa čo najviac priblížili k pôvodnému vydaniu, použili rovnakú grafickú úpravu s Benkovými ilustráciami.
Božena Němcová sa so štúrovcami zoznámila na cestách po Slovensku a cez nich aj so slovenskými rozprávkami. Stretnutie so slovenskými rozprávkami ju inšpirovalo a znovu sa začala venovať ich písaniu. Do Čiech sa vrátila pevne odhodlaná vydať ich v pôvodnej verzii, pretože na Slovensku sa na ich vydanie nenašli peniaze. Pre nezáujem pražských vydavateľov ich nakoniec preložila do češtiny a vydala.
Božena Němcová bola nielen krásna žena, mala aj nesmierne vnímavú dušu, intelektom a pokrokovými názormi predbehla svoju dobu a nadchýnala českú spoločnosť. Osobnosť spisovateľky sa vďaka jej fantázii, viere a vzdoru stala legendou. Němcová videla v rozprávkach krajší, lepší, spravodlivejší a ideálnejší svet, kam sa čitateľ môže utiahnuť a načerpať z neho silu a dobro. V jej podaní sú slovenské rozprávky trochu iné ako Dobšinského verzie, hoci sčasti prinášajú rovnaké rozprávkové príbehy.
Pri príležitosti významného výročia Boženy Němcovej pripravilo Vydavateľstvo Tatran kompletné vydanie jej slovenských rozprávok, ktoré edične taktiež zostavila Jana Pácalová-Piroščáková. Luxusné kazetové vydanie Slovenských rozprávok a povestí obsahuje dva zväzky, v ktorých nájdete 60 rozprávok obohatených prekrásnymi ilustráciami akademického maliara Igora Piačku.
Celú ponuku vrátane luxusných limitovaných edícií slovenských klasických rozprávok nájdete TU alebo na stránke www.slovtatran.sk.
