"Budeme sa stretávať na pôde odborných pracovných skupín a intenzívne komunikovať s NCZI. Chceme určite uľahčiť a zjednodušiť procesy pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, lebo digitalizácia nám dokáže vo veľkej miere odbremeniť aj potreby zdravotníckeho personálu, a ide to aj s vedou, výskumom, inováciami a modernizáciou ako takou," povedala Dolinková s tým, že Slovensko je potrebné v tejto oblasti posunúť k vyspelým západoeurópskym krajinám.
Na konferencii odborníci riešili aj otázku kyberbezpečnosti v zdravotníctve, ktorá by mala byť podľa nich v centre pozornosti. "Čím viac digitalizovaných dát, tým viac benefitov, avšak aj problémov. Kybernetické útoky nemusia znamenať len stratu či únik zdravotníckych dát, môžu reálne ohroziť zdravie a životy samotných pacientov napríklad len zmenou tlaku v prístrojoch," vysvetlil bezpečnostný poradca spoločnosti Eviden Michal Sekula.
Špecialista na digitálnu transformáciu Andrej Aleksiev poukázal na analýzu svojho tímu, zameranú na 98 zo 105 inštitúcií, spadajúcich pod rezort zdravotníctva. Jej výsledky ukázali, že 71 percent nemocníc nemá zálohované dáta, 50 percent operačných systémov nie je aktualizovaných, 80 percent nemá implementovanú dostatočnú ochranu a 24 percent nemá vôbec zabezpečenú svoju sieť.
Medzi najdôležitejšie výzvy v kybernetickej bezpečnosti podľa diskutujúcich patrí nedostatok odborníkov, nedostatok financií a nástup nových technológií. Riešenie vidia vo vzdelávaní mladých či v centralizácii. "Neustále vysvetľujeme, že je lepšie, aby štátne organizácie využívali zdieľanú infraštruktúru. Vďaka tomu znížia náklady zhruba o polovicu a rovnako sa zníži aj tlak na počet odborníkov," vysvetlil Vladimír Rohel, riaditeľ pre bezpečnosť v českom štátnom podniku Národní agentura pro komunikační a informační technologie.
