TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP. "Prezident Kennedy za svojho života i po svojej smrti zmenil náš pohľad na samých seba – na krajinu plnú mladých nádejí a ambícií, zocelenú skúsenou silou ľudí, ktorí prekonali hlbokú stratu tým, že premenili bolesť na nezlomný cieľ," uviedol Biden. "Vyzval nás, aby sme vzali dejiny do vlastných rúk a aby sme sa nikdy neprestali usilovať o vybudovanie Ameriky, ktorá bude žiť podľa svojich najvyšších ideálov," dodal.
Biden pripomenul, že práve odchádzal z prednášky na univerzite, keď sa dozvedel o Kennedyho smrti, ktorá podľa jeho slov "vybudila celú generáciu" k dôležitosti občianskych práv vrátane prístupu k hlasovacím právam a rovnosti odmeňovania. Prezident vyzval dnešných Američanov, aby si nenaplnený sľub Kennedyho prezidentského úradu pripomínali "nielen ako tragédiu, ale aj ako trvalú výzvu k činom, aby každý z nás urobil pre našu krajinu všetko, čo môže".
Štyridsaťšesťročného Kennedyho údajne zastrelil Lee Harvey Oswald 22. novembra 1963 počas jazdy v autokolóne v Dallase. Išlo o míľnik v dejinách USA, ktorý vyvolal šok na celom svete. Správa národných archívov a záznamov (NARA) za Bidena aj jeho predchodcu v Bielom dome Donalda Trumpa zverejnila desaťtisíce dovtedy utajovaných dokumentov týkajúcich sa atentátu.
Rozhodnutie o odtajnení bolo pokusom potlačiť konšpiračnú teóriu, že Oswald nekonal sám, ale ako súčasť širšieho sprisahania. Táto myšlienka si získala novú popularitu vďaka populárnemu filmu režiséra Olivera Stonea "JFK" z roku 1991. Biely dom 30. júna tohto roku oznámil, že ukončil preskúmanie všetkých príslušných materiálov. Podľa NARA je teraz zverejnených 99 percent celého archívu.
