V dedine pravidelne na výročie masakry organizujú spomienkové vzdanie úcty mŕtvym obyvateľom dediny, ktorú fašisti na dôvažok aj podpálili. Jozef Stropkovský mal v tom čase len tri mesiace, ale detaily tragických udalostí pozná z rozprávania svojich blízkych.
„Dedka Andreja († 50) aj brata Juraja († 22) Nemci odvliekli do údolia neďaleko potoka. Bez váhania ich postrieľali. Z 34 odvlečených sa podarilo zachrániť len dvom. Nanešťastie, môj dedko a brat medzi nimi neboli,“ vraví Jozef, ktorý býva v Stropkove a nevynechá ani jednu výročnú spomienku. Tá sa pravidelne koná na pietnom mieste pred obecným úradom.
Ako z hrdze
Tohto roku akoby sa zlomyseľne chcela so smútiacimi zahrávať aj príroda - sochu venovanú obetiam tragédie totiž zničilo zemetrasenie. Ani to však ľudí neodradilo, aby si prišli uctiť pamiatku nevinných obyvateľov dediny. Jozef chodí pravidelne položiť kvety na pomník jeho blízkych. Tragédia pritom mohla byť ešte väčšia. „Mama, ja a naši príbuzní sme mali veľké šťastie. Naložili nás na voz a mohli sme odísť. Usídlili sme sa v Stropkove. Teraz ešte zemetrasenie zničilo aj sochu. Dúfam, že ju dajú do poriadku,“ vysvetľuje s pohnutím v hlase.
O to, aby sa spomienkové stretnutia konali v dôstojnom prostredí, sa stará Vojenský historický ústav Bratislava. Jeho šéf Miloslav Čaplovič sľubuje, že sochu opravia, a nielen to... „Tohto roku sme na mieste tragédie umiestnili symbolické postavy znázorňujúce padlých obyvateľov dediny. Sú z materiálu, ktorý pripomína hrdzu, ale nie sú hrdzavé a ani nezhrdzavejú. Materiál je len symbol. A sľubujem, že dáme do poriadku aj sochu, ktorú poškodilo zemetrasenie. Už sme to konzultovali aj s pamiatkarmi. Časti, ktoré z nej opadali, máme uložené, takže ju budeme môcť vynoviť,“ uzavrel.
