Ako informovala PR manažérka banskobystrického múzea Dana Kurtíková, originálna prednáška o Vianociach sa uskutoční v Thurzovom dome v stredu 15. novembra o 17:00. Život našich predkov priblíži antropologička Alexandra Bitušíková z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
„Cieľom prednášky s diskusiou je priblížiť spomienky na zimné sviatkovanie v Banskej Bystrici. Ide o spomienky, získané od pamätníkov v rámci výskumu spoločenského a sviatočného života v meste, ktorý prebiehal v období 90. rokov 20. storočia. Prednáška priblíži atmosféru mestského sviatkovania na základe výpovedí pamätníkov i citátov z dobovej miestnej tlače,“ popísala prednášajúca s tým, že od účastníkov uvítajú, ak prispejú do diskusie svojimi spomienkami a obohatia tak ďalší výskum.
Až do roku 1948 sa Vianoce oslavovali v duchu 1. Československej republiky. Väčšie mestá medzi nimi aj Banská Bystrica sa pýšili stromčekom republiky na námestí. Pri stromčekoch boli vždy kasičky na charitatívnu zbierku pre chudobných. Boli to Vianoce, ktoré sa vyznačovali klasickým pojatím kresťanských sviatkov, čiže darčeky nosil Ježiško, ktorý sa narodil na slame a svietila na neho Betlehemská hviezda. Preto pod každým stromčekom nesmel chýbať Betlehem – jasličky.
Vianoce sa formovali ako súčasť kultúrnych tradícií všetkých európskych krajín, majú aj svoje etnické, konfesionálne i regionálne a lokálne špecifiká. Ďalším takýmto špecifikom je čas. Štedrovečerná slávnosť sa v 20. rokoch 20. storočia začala zvončekom gazdinej, jej pozdravom, prianím príjemných sviatkov a vianočnej radosti. Pokračovala pesničkami, ktoré spievala celá rodina. Až po tomto akte pozvala gazdiná k prestretému stolu s jedlami z ryby, z húb a zo strukovín. Nechýbali, samozrejme, oblátky s medom a opekance s makom. Pod stromčekom si deti našli veľmi jednoduché darčeky, jabĺčko či vlašské orechy. V mestách sa ľudia pred 100 rokmi neuzatvárali na Vianoce do intímneho prostredia rodiny až tak, ako je to v súčasnosti.
