O tom, ako sa mu nakrúcalo už 11 ročníkov šou Česko Slovensko má talent, ale aj ako sa mu podarilo udržať manželstvo, aký má vzťah so synmi, prečo začal otužovať, ale aj o svojej pripravovanej knihe porozprával Novému Času Nedeľa.
Česko Slovensko má talent je aktuálne vo svojom 11. ročníku, nakrúca sa už 14 rokov. Baví vás to ešte?
Áno. Výhodou je, že nemusím vkĺzať do postavy, ktorou nie som. Mojou profesiou je skauting, vyhľadávanie nových talentov a objavovanie nových možností prezentácie sa pre kreatívnych ľudí. To považujem za svoje životné poslanie.
Ste jediný porotca, ktorý v porote sedí celých 11 ročníkov. Máte v niečom iné slovo ako ostatní porotcovia?
Mám iné slovo. Prichádzam totiž s nákladom toho množstva napočúvaného, napozeraného a v tom mi môže konkurovať sčasti možno Jakub, ale nikto iný. Takže môj pohľad je jediný teoretický, akademický a širokospektrálnejší nielen do šírky, ale aj do hĺbky. Ale každý tam má iné slovo. Moje slovo je iné ako z pohľadu výkonného umelca.
Je výhodou, že sedíte v porote od začiatku?
Osobne vnímam svoju výhodu skôr v tom, že nie som taký zaneprázdnený svojou vlastnou kariérou ako moji kolegovia. Diana je denne v divadle, Marta v rádiu a na pódiu, Jakub - ten žije štyri životy naraz: život divadelného herca, filmového herca, televízneho zabávača a hudobníka. Takže nemajú príležitosť na vracanie sa k redefinovaniu toho, čo je v kreativite podstatné a čo nie.
Je ešte niečo, čo vás môže v Česko Slovensko má talent prekvapiť?
Vždy. Je to o osobnom nastavení každého z nás. Či sme ochotní pozerať sa na svet očami dieťaťa. Ak to vieme, tak nás vie opakovane niečo zaujať, prekvapiť. Treba si dávať pozor, aby sme neskĺzli do cynizmu, že všetko som už videl. Napríklad pred chvíľou som si bol v jazere zaplávať. Chodím tam takmer denne a napriek tomu každý deň obdivujem vodu, prírodu, les… Je to, ako keď človek počúva interpretáciu Bachovho diela, ktoré je tu 250 rokov, ale stále v ňom pri počúvaní nachádzame nové momenty. Vždy sa na veci pozerám, akoby som ich videl prvýkrát. Je to uvedomelý spôsob náhľadu, pre ktorý som sa rozhodol. Snažím sa nájsť to, čo som ešte nevidel, v tom, čo som už videl. Snažím sa objavovať farby, ktoré poznám.
Dá sa za tie roky povedať, že stúpa kvalita výkonov účinkujúcich?
Áno, samozrejme! Technicky sme omnoho ďalej, ako sme boli. Vďaka kontinuite Česko Slovensko má talent na televíznych obrazovkách sme svedkami toho, ako sa zmenila nielen technická, ale aj mentálna pripravenosť súťažiacich. Nikdy sa, samozrejme, nevytratí ten moment prekvapenia, že príde niekto, koho podceňujeme, a urobí niečo výnimočné. Väčšinou je to spev, samozrejme. Moment prekvapenia vzniká iba podceňovaním.
Myslíte si, že tí ľudia, ktorí v Talente zaujmú spevom, by uspeli aj v speváckych súťažiach, napríklad typu SuperStar?
Talent je postavený trochu inak. Nám sa veľmi často stalo, že u nás zaujali speváci, ktorí sú, slovami riaditeľa Štúdia L+S Paľa Danišoviča, umelcami troch minút. Oni tie tri minúty dajú, ale potom sú úplne mimo. Celý svoj život. Ale máme aj opačné prípady, že k nám príde niekto zo SuperStar, spieva kvalitne a my ho vyhodíme.
Prečo?
Kvôli póze. Kvôli tomu, že viac ako hlas hľadáme človeka, v ktorého prítomnosti budú diváci chcieť byť. Hľadáme trochu iný rozmer toho hviezdneho prachu.
Ktoré zloženie poroty Slávikovi vyhovovalo najviac? Nastali v zákulisí aj krušné chvíle? O čom bude jeho pripravovaná kniha?
Viac sa dočítate v Novom Čase Nedeľa
