Galant tak urobil počas návštevy izraelských vojakov rozmiestených v pohraničnej oblasti pásma Gazy. TASR o tom informuje podľa správy tlačovej agentúry DPA.
"Izrael nemá záujem na vojne na severe, nechceme vyhrocovať situáciu. Ak sa Hizballáh rozhodne pre vojnu, zaplatí za to veľmi vysokú cenu. Ak však budú zdržanliví, budeme to rešpektovať a zachováme súčasnú situáciu," zdôraznil Galant.
V súvislosti s očakávanou pozemnou ofenzívou Izraela do pásma Gazy však dodal, že Izrael má pred sebou úlohu, ktorú musí splniť. Povedal, že vojna bude intenzívna, smrtiaca a precízna, pričom predpokladá, že tento konflikt "situáciu navždy zmení".
Na Izrael bolo medzičasom v nedeľu vypálených deväť rakiet z územia Libanonu, informovala izraelská armáda. Útok nespôsobil žiadne zranenia ani škody.
Izraelské systémy protivzdušnej obrany zachytili päť projektilov, ďalšie štyri sa zrútili do otvorených priestranstiev. Armáda vzápätí podnikla odvetný útok na odpaľovacie zariadenia v Libanone.
Denník The Times of Israel tvrdí, že k útoku sa prihlásilo palestínske radikálne hnutie Hamas, ktorého vojenské krídlo - Brigáda Izaddína Kasáma - pôsobí aj na území Libanonu. Libanonská odnož Hamasu podľa svojho vyhlásenia odpálila približne 20 rakiet cielených na izraelské mesto Naharija "v reakcii na okupačné zločiny proti (palestínskemu) ľudu v Gaze".
Iránom podporované libanonské hnutie Hizballáh v nedeľu taktiež potvrdilo, že zaútočilo na päť izraelských stanovísk neďaleko hraníc s Libanonom. Podľa mediálnych správ osem ľudí na severe Izraela utrpelo zranenia.
Od útokov palestínskeho islamistického hnutia Hamas na Izrael a protiútokov izraelskej armády v pásme Gazy dochádza pozdĺž hraníc medzi Izraelom a Libanonom k ozbrojeným incidentom, čo podnecuje ďalšie obavy z eskalácie situácie.
Izraelská armáda v nedeľu vydala nariadenie, ktorým izraelským civilistom zakázala vstup do pásma územia v šírke štyroch kilometrov od libanonských hraníc.
Tento rozkaz bol vydaný po opakovaných pokusoch kománd libanonského proiránskeho šiitského hnutia Hizballáh a pridružených palestínskych frakcií o prienik na izraelské územie a po ostreľovaní oblasti okolo tzv. modrej línie, ktorá od roku 2000 de facto vyznačuje hranice medzi Izraelom a Libanonom.
