Vo svojom vystúpení pred ICJ Kirakosjan pripomenul, že už pred menej ako deviatimi mesiacmi varoval, že "Azerbajdžan uvádza do pohybu plán na etnickú očistu Náhorného Karabachu od všetkých etnických Arménov". Dodal, že s ľútosťou musí konštatovať, že "sa to teraz zhmotnilo".
Vypočutia ICJ sa konajú len niekoľko týždňov po bleskovej ofenzíve Azerbajdžanu, ktorej cieľom bolo - prvý raz za tri desaťročia - prevziať kontrolu nad spornou oblasťou Náhorného Karabachu. Táto jednodňová operácia vyvolala masový útek etnických Arménov. Predpokladá sa, že do Arménska ušla drvivá väčšina z odhadovaných 120.000 Arménov, ktorí žili na tomto území.
Okrem toho separatistické karabašské úrady oznámili, že samozvaná republika prestane 1. januára 2024 existovať. Baku dôrazne popiera akékoľvek obvinenia z etnických čistiek, pričom verejne vyzvalo arménskych obyvateľov Karabachu, aby zostali vo svojich domovoch a "znovu sa integrovali" do Azerbajdžanu. AFP podotkla, že zástupca Azerbajdžanu bude pred ICJ vypovedať ešte vo štvrtok.
Vypočutia sa týkajú podania Arménska, ktorým ICJ žiada, aby Azerbajdžanu nariadil "stiahnuť všetkých vojakov a príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní zo všetkých civilných zariadení v Náhornom Karabachu". Jerevan tiež nalieha na ICJ, aby zabezpečil, že sa Azerbajdžan "zdrží akýchkoľvek krokov..., ktoré by mali za následok vysídlenie zostávajúcich etnických Arménov... alebo zabránenie bezpečnému a rýchlemu návratu" utečencov.
ICJ rozhoduje o sporoch medzi štátmi, no hoci sú jeho rozhodnutia právne záväzné, nemá právomoc vynucovať ich plnenie.
Štvrtkové pojednávanie v ikonickom Paláci mieru v Haagu je ďalšie v dlhotrvajúcom právnom spore medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktoré sa navzájom obviňujú z porušovania Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (ICERD).
