Oceány pohltili 90 percent zvyškového tepla vyprodukovaného ľudskou činnosťou od začiatku priemyselnej revolúcie, teda približne od 60. rokov 18. storočia.
Postupujúca zmena klímy spôsobuje, že morské horúčavy sú nielen intenzívnejšie, ale aj častejšie. Negatívne môžu ovplyvniť najmä druhy, ktoré neznesiteľne teplú vodu nedokážu opustiť. Týka sa to napríklad Veľkej koralovej bariéry juhovýchodne od Austrálie či chaluhových lesov v severovýchodnej časti Tichého oceána.
Eliza Fragkopulosová z Centra morského výskumu Univerzity v Algarve v Portugalsku je hlavnou autorkou štúdie publikovanej v odbornom žurnále Nature Climate Change, ktorá si stanovila za cieľ zistiť, ako vlny horúčav nad hladinou ovplyvňujú svet pod ňou.
"Vlny morských horúčav a ich účinky sme väčšinou skúmali na hladine oceánov, o ich vplyve na oceánske hlbiny sme nevedeli takmer nič," uviedla pre AFP.
Vedci pomocou pozorovaní na mieste a použitím modelov skúmali vlny horúčav po celom svete od roku 1993 do roku 2019 a do štúdie zahrnuli aj údaje až do hĺbky 2000 metrov pod hladinou. Zistili, že vlny horúčav sa najintenzívnejšie prejavujú v hĺbkach 50 až 200 metrov pod hladinou, v niektorých prípadoch sa prejavovali až o 19 percent intenzívnejšie ako nad hladinou. Štúdia zároveň ukázala, že s rastúcou hĺbkou narastalo aj trvanie morskej vlny horúčav. Zvýšenie teploty vody v niektorých prípadoch pretrvalo ešte dva roky po tom, ako sa teploty nad hladinou vrátili na pôvodné hodnoty.
Iná štúdia zverejnená v auguste v časopise Nature uvádza, že niektoré morské tvory dokážu znášať teplo lepšie než ostatné. Vlny morských horúčav nemajú podľa štúdie na počet morských rýb výraznejší vplyv. Fragkopulosová však poznamenala, že vplyvy na turizmus a rybolov, ale aj biodiverzitu by si vyžadovali lepší monitoring a ďalší výskum.
