Vyplýva to zo štúdie Health Behaviour in School Aged Children (HBSC) Slovensko 2021/2022. Národná správa prezentuje hlavné zistenia týkajúce sa zdravia a so zdravím súvisiaceho správania 11-, 13- a 15-ročných školákov.
"Pandémia ochorenia COVID-19 a s ňou súvisiace opatrenia ako zatvorenie škôl, online vyučovanie, zrušenie športových a voľnočasových aktivít, obmedzenie sociálnych kontaktov, ako aj samotné ochorenie COVID-19 mali negatívny dosah na fyzické aj duševné zdravie školákov," uviedla hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR v odbore všeobecná starostlivosť o deti a dorast Elena Prokopová.
Liek na bolesť hlavy, brucha, chrbta alebo zubov aspoň raz do mesiaca užívali minulý rok tri štvrtiny starších dievčat a dve pätiny starších chlapcov. "Stúpajúca spotreba liekov je v súčasnosti všeobecný trend a ako problematické sa ukazuje najmä užívanie liekov bez medicínskej indikácie alebo konzultácie (samoliečba)," povedala Monika Laššánová z Ústavu farmakológie a klinickej farmakológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Preto je podľa jej slov potrebné zlepšovať liekovú gramotnosť rodičov aj detí, kriticky pristupovať k užívaniu liekov a využívať nefarmakologické spôsoby manažmentu zdravotných ťažkostí.
U detí je problémom aj nedostatočná dĺžka a kvalita spánku najmä u starších dievčat. Pokračuje pokles počtu školákov, ktorí počas školských dní spia osem a viac hodín, a to najmä v skupine starších dievčat. Štúdia ukázala, že žiaci pripisujú svoje spánkové problémy školským povinnostiam, konfliktom, zlým snom alebo používaniu mobilu/internetu pred spánkom.
"Nedostatočná dĺžka a kvalita spánku má negatívny dosah na výsledky v škole, pozornosť, náladu, bezpečnosť detí a zvyšuje riziko obezity, úrazov a problémov v oblasti emócií a správania. Je preto dôležité, aby rodičia aj v období dospievania dozreli na spánkový režim detí a zaujímali sa o ich trápenia a problémy so spánkom," zhrnula Michaela Kostičová z Ústavu sociálneho lekárstva a lekárskej etiky LF UK v Bratislave.
