K jeho uzavretiu došlo niekoľko dní po zvrhnutí demokraticky zvoleného prezidenta Mohameda Bazouma z konca júla. Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS) nigerskej vojenskej junte pohrozila použitím sily v záujme obnovenia ústavného poriadku v krajine. Požadovalo pritom, aby bol prezident Bazoum, ktorý je v domácom väzení, prepustený a opätovne dosadený do prezidentského úradu.
Vojenský zásah zo strany ECOWAS však dosiaľ zrealizovaný nebol, hoci v Nigeri stále vládne junta vedená niekdajším veliteľom elitnej prezidentskej stráže Abdourahamanem Tchianim. Ten prisľúbil, že prechodná vojenská vláda nebude pri moci "dlhšie ako tri roky".
Niger s približne 26 miliónmi obyvateľov patrí medzi najchudobnejšie štáty sveta. Až do vojenského prevratu bola táto vnútrozemská krajina, ležiaca v regióne západnej Afriky, jedným z posledných demokratických partnerov Spojených štátov a Európskej únie v oblasti Sahelu, kde v posledných rokoch vo viacerých štátoch uchopili moc vojenské vlády.
