V kauze figuruje aj Miloš Lukič, ktorý je riaditeľom Úradného vestníka Republiky srbskej (RS). Lukič je obvinený v súvislosti so zverejňovaním rozhodnutí orgánov Banja Luky, ktoré Sarajevo vníma ako kontroverzné.
Podľa bosnianskeho práva môže byť nerešpektovanie rozhodnutí vysokého predstaviteľa OSN pre BaH potrestané odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov.
Kauza sa týka zákona, ktorý parlament RS prijal 27. júna a na ktorého základe je možné na území RS zablokovať vykonanie rozhodnutí Ústavného súdu BaH v Sarajeve.
Vysoký predstaviteľ OSN pre BaH Christian Schmidt vyhlásil 1. júla tento zákon za neplatný a zaviedol aj zmeny v trestnom zákonníku BaH, ktorými dosiahol, že nerešpektovanie rozhodnutí jeho úradu bude trestné a hrozí za to trest odňatia slobody až na päť rokov.
Súčasťou Schmidtových zmien je aj ustanovenie, že odsúdený v prípade uznania viny stráca právo vykonávať funkciu v ktoromkoľvek orgáne zákonodarnej, výkonnej, súdnej alebo správnej iného orgánu financovaného z štátneho rozpočtu.
Dodik však tieto Schmidtove rozhodnutia ignoroval a 7. júla podpísal výnos, ktorým kontroverzný zákon nadobudol účinnosť. Lukič toto Dodikovo rozhodnutie uverejnil vo vládnom vestníku.
Teraz obaja čelia trestnému stíhaniu - ak súd BaH potvrdí obžalobu. Verdikt o vine by znamenal koniec Dodikovej politickej kariéry.
Spojené štáty v reakcii na hlasovanie parlamentu RS začiatkom augusta uvalili sankcie na štyroch bosnianskosrbských predstaviteľov, a to za ich úlohu pri podpore prijatia spomínaného zákona, ktorý de facto podkopáva prelomovú Daytonskú mierovú dohodu z roku 1995.
Dodik je už roky pod sankciami Západu a otvorene neuznáva vysokého predstaviteľa pre BaH Schmidta, ktorého vymenovanie do OSN neodobrili Rusko ani Čína.
Bosna a Hercegovina so svojimi troma hlavnými etnickými skupinami – Bosniakmi (Moslimami), Srbmi a Chorvátmi – je riadená zložitou administratívou, na čele ktorej stojí trojčlenné predsedníctvo.
V súlade s Daytonskou dohodou, ktorou sa podarilo ukončiť vojnový konflikt v 90. rokoch, sa Bosna a Hercegovina rozdelila na dva autonómne subjekty - moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny (FBaH) a Republiku srbskú (RS) - a okres Brčko, spravovaný oboma týmito subjektmi.
