Žena zomrela v roku 2013. Trpela nádorovým ochorením, cukrovkou a chorobami obličiek a pľúc. Na súdy sa potom obrátili jej dve deti a manžel, ktorý ale v priebehu konania tiež zomrel.
Okresný súd v Pardubiciach priznal každému zo žalobcov 240.000 korún. Dospel k záveru, že nemocnica porušila svoju právnu povinnosť, ak neinformovala pacientku o vydanom pokyne "Do Not Resuscitate", a to napriek tomu, že bola schopná vnímať. Odvolací krajský súd ale verdikt zrušil a uviedol, že nemocnica síce porušila právnu povinnosť, ale nepreukázala sa príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním, teda vydaním pokynu "Do Not Resuscitate" bez informovaného súhlasu, a úmrtím pacientky.
Rozhodnutie potom potvrdil Najvyšší súd. Uviedol, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nie je povinný hradiť pozostalým jednorazovú náhradu za nemajetkovú ujmu spôsobenú stratou osoby blízkej, ak lekári pri srdcovej zástave nevykonali kardiopulmonálnu resuscitáciu pacienta, ktorého stav bol natoľko závažný, že resuscitácia by k obnoveniu srdcovej činnosti neviedla alebo by obnovila životnú funkcia len na veľmi krátky čas pri predĺženom utrpení umierajúceho.
