Ardamica pracoval v rôznych zamestnaniach, novely a publicistiku písal od druhej polovice 60. rokov 20. storočia pre maďarské médiá na Slovensku. V Maďarsku mu možnosť publikovania zabezpečil časopis Palócföld.
V roku 1970 mu vyšla prvá zbierka poviedok, v dobe normalizácie ho režim umlčal. Po Nežnej revolúcii vydal niekoľko kníh, novely, tri prekladové knihy, román, dramatické diela i zbierku paródií. Jeho rozhlasové hry vysielala Maďarská redakcia Slovenského rozhlasu. Založil a redigoval Nógrádi Szó (Novohradské slovo). Neskôr pracoval ako spisovateľ a prekladateľ. Počas troch volebných období bol poslancom mestského zastupiteľstva v Lučenci.
Bol členom Zväzu maďarských spisovateľov v Budapešti, Spoločnosti maďarských spisovateľov na Slovensku, Zväzu slovenských prekladateľov a Syndikátu slovenských novinárov. Celoštátny zväz maďarských novinárov v Budapešti ho v roku 2006 vyznamenal Zlatým perom.
Získal i ďalšie ocenenia, napríklad Zvláštnu cenu Spoločnosti maďarských spisovateľov na Slovensku či Rytiersky kríž Uhorského rádu za zásluhy - Magyar Érdemrend Lovagkeresztje. Ocenilo ho tiež mesto Lučenec či Banskobystrický samosprávny kraj.
