"Ich pôvod vyjadruje univerzálnosť Cirkvi, ktorá naďalej hlása milosrdnú Božiu lásku všetkým ľuďom na zemi," povedal pápež po svojej nedeľnej modlitbe Anjel Pána.
Medzi novými kardinálmi sú duchovní z oblastí, v ktorých sa kresťanstvo v súčasnosti rozmáha, ako Latinská Amerika, Afrika či Ázia. Kardinálmi sa tak stanú aj arcibiskupi Južného Sudánu, Juhoafrickej republiky či Tanzánie, ako aj biskupi z Malajzie či Hongkongu, a napríklad aj duchovný z Jeruzalema. Spomedzi Latinskej Ameriky sa zase kardinálom stane emeritný arcibiskup z Venezuely či kapucínsky kňaz z Buenos Aires.
Kardinálom sa má stať aj Talian Claudio Gugerotti, v súčasnosti prefekt Dikastéria pre východné cirkvi, a Argentínčan Víctor Manuel Fernández, prefekt Dikastéria pre náuku viery. Septembrové konzistórium bude už deviatym od roku 2013, keď tohto Argentínčana zvolili za novú hlavu katolíckej cirkvi. Dosiaľ posledné konzistórium sa konalo v auguste 2022, pričom František vtedy uviedol do úradu 20 kardinálov.
Františkov výber kardinálov je ostro sledovaný, keďže kardináli mladší ako 80 rokov (tzv. volitelia) majú neskôr právo zúčastniť sa na konkláve, a síce voľbe budúcej hlavy katolíckej cirkvi. Kardinálsky zbor má momentálne 132 takýchto voliteľov, pričom zhruba 90 z nich, čiže asi dve tretiny, vymenoval František. Spomedzi 21 nových kardinálov, ktorých uvedie do tohto úradu v septembri, bude voliteľmi ďalších 18.
