Poukázal na to Ivan Martinka z Centra pre neuromuskulárne ochorenia v ružinovskej nemocnici v Bratislave. Ochorenie sa podľa jeho slov diagnostikuje najčastejšie medzi 20. až 40. rokom alebo medzi 60. až 80. rokom života. "Zásadným trendom v epidemiológii MG vo svete, aj u nás, je nárast výskytu vo vyšších vekových kategóriách. Nárast celkového výskytu MG súvisí s výrazným starnutím populácie. Podľa našich epidemiologických štúdií tvoria pacienti so vznikom MG nad 70 rokov 20 percent všetkých pacientov. Nie je výnimočné, že myasténia sa objavuje aj po 80. roku veku," priblížil. Dodal, že na Slovensku ochorením trpí asi 1700 ľudí.
Myasténia gravis je zriedkavé autoimunitné ochorenie, ktoré postihuje miesto nervo-svalového spojenia a spôsobuje nadmernú unaviteľnosť a slabosť svalov. K najčastejším symptómom patrí svalová slabosť, únava, problémy s prehĺtaním, žuvaním či dýchaním, dvojité videnie alebo padnuté obidve očné viečka, ale aj problémy s rečou či chôdzou. "V najhoršom prípade sa rozvinie tzv. myastenická kríza, ktorá je urgentný a život ohrozujúci stav, pri ktorom nie sú pacienti schopní sami dýchať bez pomoci prístroja," doplnil Martinka.
Rýchla a správna diagnostika je podľa jeho slov dôležitá pre začatie vhodnej liečby a zlepšenie kvality života pacienta. Medzi hlavné kroky patrí dôkladná zdravotná anamnéza, fyzikálne a neurologické vyšetrenie. "Lekár skúma svalovú slabosť, reflexy a ďalšie neurologické príznaky, ktoré môžu naznačovať prítomnosť myasténie gravis," ozrejmil Martinka.
Podobne ako pri iných autoimunitných ochoreniach, myasténia gravis sprevádza človeka počas celého života. Vhodnou liečbou ju však možno udržať pod kontrolou. Priblížil, že sa realizuje aj výskum ochorenia a klinické štúdie nových liečiv.
