Vagnerovci v sobotu obsadili Rostov na Done na juhozápade Ruska a vydali sa smerom na Moskvu, čím sa Prigožin chcel domôcť odstránenie ruského armádneho velenia. Nakoniec ale vzburu ešte v ten istý deň večer ukončil, čo zdôvodnil tým, že nechcel, aby bola "preliata ruská krv". "Toto tvrdenie bolo nielen vágne, ale aj nepravdivé - v priebehu povstania bolo (v tej chvíli) už zabitých 13 ruských pilotov," tvrdí Meduza.
Ruské úrady podľa serveru s Prigožinom začali vyjednávať už v piatok večer, keď oznámil, že kvôli útoku ruskej armády na jeho mužov začína "pochod za spravodlivosť". Kremeľ pôvodne dúfal v "relatívne mierové" riešenie situácie, ale s Prigožinom sa nedokázal dohodnúť, a nariadil preto ruským politikom, aby šéfa vagnerovcov verejne odsúdili. V sobotu dopoludnia to potom v televíznom prejave urobil aj Putin, ktorý Prigožina označil za zradcu.
Okolo sobotného poludnia si potom podľa zdrojov serveru zrejme Prigožin uvedomil, že zašiel príliš ďaleko a že vyhliadky jeho konvoja smerujúceho k Moskve nie sú veľké. V prvých hodinách vzbury sa totiž k vagnerovcom nezačali hromadne pripájať vojaci a smerom na Moskvu na kolónu čakala prvá obranná línia ruskej armády. Prigožin sa vraj v tom čase snažil spojiť s Kremľom a dokonca volal aj Putinovi, "ale prezident s ním nechcel hovoriť".
Aj vedenie Kremľa sa chcelo vyhnúť "krvavej konfrontácii", a tak sa do vyjednávania zapojili aj šéf prezidentskej kancelárie Anton Vajno či tajomník bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev. Zastrešil ich potom bieloruský prezident Alexander Lukašenko, čo Prigožinovi podľa jedného zo zdrojov umožnilo vycúvať a zachovať si aspoň čiastočne tvár.
